Ekonomická aktivita v eurozóne sa vráti na predkrízovú úroveň v 1. kvartáli budúceho roka, uviedla šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová po zasadnutí Rady guvernérov. Dodala, že ju čaká ešte dlhá cesta, kým prekoná škody spôsobené pandémiou.

Rada guvernérov ECB vo štvrtok v súlade s očakávaniami potvrdila výrazne stimulačné nastavenie menovej politiky, keď ponechala úrokové sadzby na rekordnom minime a nezmenila parametre núdzového pandemického programu nákupov aktív.

Lagardová upozornila na to, že počet zamestnaných v eurozóne je stále o 3,3 milióna nižší v porovnaní s časom pred začiatkom koronakrízy. Dotklo sa to predovšetkým mladých ľudí a zamestnancov s nízkou kvalifikáciou.

Inflácia v eurozóne sa v júni zrýchlila na 1,9 % a ECB očakáva, že tempo rastu spotrebiteľských cien bude pokračovať v raste aj v najbližších mesiacoch, než sa v roku 2022 opäť spomalí. „Motorom aktuálneho zvýšenia inflácie sú predovšetkým vyššie ceny energií a vplyvy nízkej bázy pre porovnanie spôsobené prudkým pádom cien ropy na začiatku pandémie a dôsledok dočasného zníženia DPH v Nemecku v minulom roku,“ uviedla Lagardová.

„Ako sa bude ekonomika zotavovať, podporená našimi monetárnymi opatreniami, očakávame v strednodobom horizonte nárast inflácie, ktorá však zostane pod naším cieľom. Aj keď sa indikátory dlhodobejších inflačných očakávaní zvýšili, zostávajú pod naším cieľom 2 %.“

Podľa šéfky ECB sa ekonomika eurozóny výrazne oživuje. Jej vyhliadky však naďalej závisia od vývoja pandémie a očkovania. Aktuálne zvýšenie inflácie je podľa nej vo veľkej miere len dočasné. Menová politika ECB vrátane revidovaného smerovania očakávaní by mala podporiť ekonomiku pri zotavovaní, rovnako ako aj infláciu, aby sa dostala na cieľové 2 %.

(tasr)