Pokles počtu jadrových zbraní viazne, keď krajiny modernizujú arzenál. Vyplýva to zo správy štokholmského ústavu.

Pokles počtu jadrových zbraní zaznamenaný od začiatku 90. rokov minulého storočia sa zjavne zastavil, keď sa nukleárne veľmoci snažia modernizovať a niekedy rozširovať túto svoju výzbroj. Vyplýva to zo správy Štokholmského medzinárodného ústavu pre mierový výskum (SIPRI), ktorú zverejnili v pondelok.

„Redukcia jadrových arzenálov, na ktorú sme si zvykli od konca studenej vojny, sa podľa všetkého stabilizuje,“ povedal predstaviteľ programu SIPRI pre jadrové odzbrojenie, kontrolu zbrojenia a nešírenie zbraní Hans Kristensen pre agentúru AFP.

Deväť jadrových veľmocí – USA, Rusko, Británia, Francúzsko, Čína, India, Pakistan, Izrael a Severná Kórea – malo začiatkom roka 2021 celkovo 13.080 nukleárnych zbraní, čo je mierny pokles oproti 13.400 zo začiatku predošlého roka, vyplýva z odhadov SIPRI.

K tomuto počtu však patria bojové hlavice vyradené z prevádzky, ktoré čakajú na zneškodnenie, a bez ich zarátania celkový arzenál jadrových zbraní vzrástol z 9380 na 9620.

V rovnakom období sa podľa správy zvýšil aj počet jadrových zbraní, ktoré majú k dispozícii operačné sily, a to z 3720 na 3825. Z nich približne 2000 je „udržiavaných v stave vysokej operačnej pohotovosti“, čo znamená pripravenosť na odpálenie v priebehu minút.

„Po celom svete a vo všetkých štátoch s jadrovými zbraňami vidíme veľmi významné programy nukleárnej modernizácie,“ uviedol Kristensen. Podľa jeho slov tiež jadrové veľmoci zjavne „vo svojich vojenských stratégiách pripisujú (zvýšenú) dôležitosť jadrovým zbraniam“.

Túto zmenu možno pozorovať v Rusku i v Spojených štátoch, ktoré spolu vlastnia viac než 90 percent nukleárnych zbraní vo svete, priblížil Kristensen a zdôraznil, že je priskoro hovoriť o tom, či sa nová americká vláda prezidenta Joea Bidena odchýli od stratégie predošlej administratívy Donalda Trumpa. Počas tej pokračoval modernizačný program spustený za vlády Baracka Obamu.

Mimoriadne dôležité bolo počas uplynulého roka predĺženie platnosti novej zmluvy START o znížení počtu jadrových zbraní medzi USA a Ruskom o ďalších päť rokov. Hoci k nemu došlo na poslednú chvíľu, začiatkom roka 2021, „vytvára to stabilitu“, keďže iné dohody vypršali, dodal Kristensen.

Globálna koalícia Medzinárodná kampaň za zrušenie jadrových zbraní (ICAN) tento mesiac informovala, že jadrové veľmoci v roku 2020 aj v čase pandémie zvýšili výdavky na svoje arzenály o 1,4 miliardy dolárov na 72 miliárd dolárov.

(tasr)