Čierna Hora a Srbsko si vyhostili veľvyslancov. Spor sa týka údajného zasahovania do vnútorných záležitostí.

Čierna Hora a Srbsko si v sobotu vzájomne vyhostili veľvyslancov. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na vyhlásenia ministerstiev zahraničných vecí oboch krajín.

Čierna Hora vyhlásila srbského veľvyslanca Vladimira Božoviča za nežiaducu osobu pre „zasahovanie do vnútorných záležitostí Čiernej Hory“. Srbsko následne oznámilo, že veľvyslanec Čiernej Hory v Srbsku Tarzan Miloševič dostal 72 hodín na odchod z krajiny.

Čierna Hora vyhlásila nezávislosť od Srbska v roku 2006, ale napätie okolo národnej identity v krajine stále pretrváva.

Božovič v piatok označil zhromaždenie z roku 1918, ktoré rozhodlo o tom, že Čierna Hora by mala stratiť nezávislosť, pripojiť sa k Srbsku a stať sa súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, za „oslobodenie“.

Išlo o „slobodné vyjadrenie vôle ľudí spojiť sa s bratským Srbskom“, povedal Božovič na stretnutí združenia zastupujúceho čiernohorských Srbov.

„Božovič najpriamejším spôsobom znevažoval štát, ktorý mu poskytoval diplomatické pohostenie,“ uviedlo čiernohorské ministerstvo zahraničných vecí.

V roku 2018 prijali čiernohorskí zákonodarcovia uznesenie, ktorým symbolicky zrušili rozhodnutie tzv. Podgorickej skupštiny z 26. novembra 1918. Skupština vtedy prijala rozhodnutie o pripojení Čiernej Hory k Srbsku.

Podľa interpretácie súčasnej čiernohorskej vlády a niektorých historikov totiž Veľké národné zhromaždenie srbského národa v Čiernej Hore v roku 1918 (Podgorická skupština) bolo organizované v rozpore s bývalou ústavou Čiernej Hory a jej právnym systémom. Podľa nich rozhodnutie Podgorickej skupštiny zrušilo suverénny, medzinárodne uznávaný štát, ktorý mal svoju ústavu, vládcu, národné zhromaždenie ako ústavodarný a zákonodarný orgán, vládu a právny systém.

(tasr)