Európsky parlament prijal vo štvrtok uznesenie vyzývajúce dočasne uvoľniť patentové práva na vakcíny proti novému koronavírusu. S touto rezolúciou sa nestotožnili všetci slovenskí europoslanci.

Robert Hajšel (Smer-SD) vyjadril radosť, že v pléne EP prešiel text rezolúcie vyzývajúcej na dočasné pozastavenie platnosti patentov na lieky a vakcíny súvisiace s ochorením COVID-19.

„Sám som na takýto krok na pôde europarlamentu vyzýval už od začiatku pandémie. Samozrejme, iba uvoľnenie patentov všetko nevyrieši. Treba posilniť investovanie do celkových výrobných kapacít liekov a vakcín, ako aj podporiť transfer dát, výskum a nové technológie,“ vysvetlil.

Monika Beňová (Smer-SD) si myslí, že dočasné zrušenie patentov na vakcíny proti koronavírusu by mohlo prispieť k ich zlacneniu a k celkovému zlepšeniu dostupnosti očkovania, pričom vyššia globálna miera zaočkovanosti môže obmedziť vznik odolnejších mutácií vírusu.

„Do urýchleného vývoja a nákupu vakcín bolo investovaných veľké množstvo peňazí aj z verejných zdrojov. Potlačenie pandémie preto musí mať jednoznačnú prioritu aj pred ochranou ziskov nadnárodných farmaceutických spoločností. Pomôcť s distribúciou vakcín treba zároveň nielen rozvojovému svetu, ale aj vo vnútri EÚ, kde sú veľké rozdiely v miere zaočkovanosti medzi členskými štátmi,“ uviedla. Zároveň upozornila na to, že aj po uvoľnení patentov bude otázne, ako zaistiť bezpečnosť výroby vakcín z hľadiska striktného dodržiavania stanovených technologických výrobných postupov.

Michal Wiezik (SPOLU) pripomenul, že urýchlenie očkovacieho tempa a dosiahnutie celosvetovej skupinovej imunity je najdôležitejšou debatou na globálnej úrovni. Dodal, že EÚ vyviezla približne polovicu svojich vyrobených vakcín, ale problémom je distribúcia z rozvinutých do menej rozvinutých krajín a s ňou spojené náklady.

„Uvoľnenie patentových práv nevyrieši skutočný nedostatok odborníkov, know-how, zásobovacích reťazcov, surovín a zdrojov, ktorým krajiny čelia. Najlepšou možnosťou je férové prerozdelenie vakcín podporené zrušením vývozných obmedzení. Rovnako dôležité je podporiť spoluprácu a výrobu vakcín v rozvojových krajinách, čo zároveň zjednoduší prístup a cenovú dostupnosť vakcín v tretích krajinách,“ opísal situáciu.

 

Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá) priznala, že pozastavenie platnosti patentov na vakcíny sa na prvý pohľad zdá ako jednoduché riešenie naliehavej situácie, ale realita okolo výroby vakcín je komplexnejšia.

„Kľúčovú úlohu nehrá ani tak samotný patent, ako skôr transfer poznatkov. Do hry vstupujú aj ďalšie faktory, ako je schopnosť jednotlivých spoločností osvojiť si novú technológiu a mať vyškolený personál, ktorý by jej rozumel. Ďalšie prekážky sú v podobe nedostatku kritických surovín – spotrebného materiálu či vybavenia – potrebných na výrobu vakcín. Z toho vyplýva, že samotné odstránenie patentov z cesty situáciu zázračne nevyrieši, riešenie musíme hľadať inde,“ odkázala.

Peter Pollák (OĽaNO) zdôraznil, že v čase, keď vlastníci patentu na vakcíny proti COVID-19 ich nedokážu produkovať dosť na to, aby sa zachraňovali ľudské životy v každom kúte sveta, treba konať.

„Vakcína sa musí dostať aj do najchudobnejších krajín. Ak to nie sú schopní realizovať vlastníci patentu, som za dočasné pozastavenie patentu vakcín, a to za podmienok, že budú dodávané prioritne do najchudobnejších krajín,“ vysvetlil.

Ivan Štefanec (KDH) na druhej strane zdôraznil, že vývoj očkovacích látok zaplatili čiastočne aj európski daňoví poplatníci a súkromné spoločnosti. „Duševné vlastníctvo musíme chrániť, nie ho znevažovať. Pozastavenie platnosti patentov považujem za morálny hazard a nebezpečný precedens, ktorý môže firmy do budúcnosti odradiť od výskumu nových liekov. Mali by sme skôr ísť cestou posilňovania výrobných kapacít aj mimo EÚ a podporou vedy a výskumu,“ spresnil.

(tasr)