Minister vnútra SR Roman Mikulec sa v Luxemburgu zúčastnil na rokovaní Rady ministrov spravodlivosti a vnútra. TASR o tom informoval tlačový odbor Kancelárie ministra vnútra SR.

Jednou z hlavných tém rokovania bola pandémia koronavírusu SARS-CoV-2 a jej dôsledky pre kriminalitu. Páchatelia trestnej činnosti sa rýchlo prispôsobili novému prostrediu, čo si vyžiadalo cielenú operatívnu reakciu, aby sa zabránilo zneužívaniu pandémie teroristickými skupinami na páchanie závažnej a organizovanej trestnej činnosti, píše sa v správe tlačového odboru.

„Na základe poznatkov o vplyve pandémie COVID-19 na vnútornú bezpečnosť sa dnes, o rok neskôr, musíme sústrediť na to, aby sa súčasná kríza nestala bezpečnostnou krízou, aby sme zlepšili odolnosť a pripravenosť na budúce krízy,“ zdôraznil Mikulec.

Ako kľúčové sa podľa tlačového odboru javia problémy extrémistickej propagandy v on-line prostredí a sociálny vplyv na obyvateľstvo v dôsledku nestabilnej ekonomickej situácie, s ktorou súvisí nárast kriminality, domáceho násilia a taktiež radikalizácie.

Ministri hovorili aj o tom, ako čeliť výzvam zvýšených migračných tokov do EÚ, ako aj o tzv. Schengenskej stratégii, ktorej cieľom je plne funkčný a odolný schengenský priestor a takisto revízia hodnotiacich a monitorovacích mechanizmov, píše tlačový odbor. Vzhľadom na pretrvávajúce kontroly na vnútorných hraniciach  Európska komisia avizuje spustenie politického a technického dialógu s dotknutými členskými krajinami.

Minister vnútra Mikulec pripomenul, že schengenský priestor bez vnútorných kontrol nie je len výdobytok integrácie, ale samotný účel, pre ktorý EÚ existuje.

„Akékoľvek vnútorné kontroly vníma aj slovenská spoločnosť veľmi citlivo a rozvíjanie toho, čo v hodnotiacom systéme funguje, pokladáme za správny prístup. Nemali by sme však pritom zabúdať na čo najskoršie rozšírenie schengenského priestoru o ďalších členov spĺňajúcich podmienky vstupu, čiže o Bulharsko, Rumunsko a Chorvátsko,“ spresnil Mikulec.

Ďalšou z tém diskusie ministrov boli aplikácie umelej inteligencie z hľadiska vnútornej bezpečnosti v kontexte navrhovaných harmonizovaných pravidiel umelej inteligencie (Artificial Intelligence Act – AIA).

„Som rád, že jedným z cieľov návrhu nariadenia je kontrolovať riziká a zaručiť spoľahlivé využívanie umelej inteligencie. Aplikácie umelej inteligencie ponúkajú aj úplne nové možnosti pre výkon bezpečnostných zložiek, ktoré doposiaľ neexistovali,“ uviedol slovenský minister vnútra.

(tasr, min)