Predkladanie legislatívy cez poslanecké návrhy namiesto predkladania vládou je z časového hľadiska rýchlejšie, no pri komplikovanej legislatíve to môže byť nevýhoda. Myslí si to právnik Vincent Bujňák z Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. V prípade poslaneckých návrhov sa tiež nemôže verejnosť zapojiť cestou hromadnej pripomienky. Politologička Aneta Világi z UK pre TASR pripomenula, že poslancom nemožno uprieť právo na zákonodarnú iniciatívu a nebolo by správne vyhradiť túto právomoc len pre vládu a jej zložky.

Pokiaľ návrh zákona podáva poslanec, proces je podľa Bujňáka o niekoľko mesiacov rýchlejší, pretože odpadáva vnútrorezortné a medzirezortné pripomienkové konanie. „Čím je však navrhovaná legislatíva rozsiahlejšia a komplikovanejšia, tým viac hrozí, že sa z tejto časovej výhody stane nevýhoda, pokiaľ sa v návrhu objavia nedotiahnuté či interpretačne sporné ustanovenia,“ povedal pre TASR. Pripomienkové konania podľa právnika často odhalia slabé či interpretačne sporné časti. „Z pohľadu navrhovateľa je jednou z najhorších situácií, ak sa návrh podá priamo do Národnej rady SR, rýchlo sa schváli a až dodatočne sa odhalia takéto slabé alebo interpretačne sporné časti návrhu,“ doplnil.

Pri poslaneckých návrhoch môže byť tiež komplikovanejšie pre verejnosť zapojiť sa do prípravy legislatívy. Pri vládnych návrhoch sa môže zapojiť verejnosť cez hromadnú pripomienku. Ak sa s ňou stotožní aspoň 500 osôb, musí sa so zástupcom verejnosti uskutočniť rozporové konanie. Világi tiež uviedla, že pri vládnom zákone je širší okruh odbornej verejnosti, s ktorým treba pripravovaný návrh konzultovať. Ide o štátne, samosprávne inštitúcie aj inštitúcie dotknuté navrhovanou úpravou.

Pri poslaneckých návrhoch sa môže verejnosť zapojiť do formovania eventuálne pri rokovaniach vo výboroch v druhom čítaní. „Schôdze výborov sú zo zákona verejné a účasť verejnosti sa umožňuje do naplnenia kapacity miest v miestnosti, v ktorej výbor rokuje,“ vysvetlil Bujňák. Na vystúpenie verejnosti na schôdzi výboru podľa neho síce nie je právny nárok, no výbory už mnohokrát vystúpenie umožnili. Politologička hovorí, že poslanci či výbory sa však nemusia návrhom občanov zaoberať ani sa k nemu vyjadrovať. Občan však podľa nej môže osloviť konkrétneho poslanca samostatne a presvedčiť ho, aby právnu úpravu navrhol, aby za navrhnutú úpravu hlasoval alebo nehlasoval.

Bujňák pripomenul, že po schválení návrhu sa tiež verejnosť môže obrátiť na hlavu štátu, ktorá disponuje právom vrátiť návrh na opätovné prerokovanie s pripomienkami. „Hoci v praxi je dominantným navrhovateľom schválených zákonov vláda, v posledných volebných obdobiach došlo k väčšej frekvencii schvaľovania poslaneckých návrhov zákonov,“ ozrejmil právnik.

Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) nedávno vyhlásil, že vďaka poslaneckému návrhu je proces rýchlejší, a tým sa aj urýchľuje realizácia záväzkov. Cez poslanecký návrh koalícia napríklad predložila proces zmeny v riadení národných parkov, ktorý najprv avizoval envirorezort. Stavbu nájomných bytov má umožniť zákon, ktorý taktiež navrhol poslanec, hoci v koalícii sa už hovorí o jeho stiahnutí.

(tasr)