Epitafy náhrobných kameňov, ktoré boli objavené v apríli na ortodoxnom cintoríne v Bratislave, pochádzajúce prevažne z 18. a prvej tretiny 19. storočia, sú okrem svojej poetickosti aj neoceniteľným zdrojom historických faktov. Zachytávajú nielen život židovskej komunity vo vtedajšom Prešporku, ale odzrkadľujú aj mnohé udalosti, ktoré sa v danom období v meste diali. Pre TASR to uviedol predseda Židovskej náboženskej obce (ŽNO) Tomáš Stern, ktorý verí, že časom sa podarí sprístupniť aj ich slovenské preklady.

„Epitafy, ktoré identifikujeme a párujeme s prekladmi, ktoré sme mali k dispozícii ešte z čias pred deštrukciou cintorína, nám otvárajú studnicu informácií, z ktorej vieme čerpať veľmi veľa. O tom, ako vyzeral Prešporok pred 200 rokmi, akí ľudia tu žili, čím sa zaoberali, aké boli ich rodinné vzťahy. Je to multilevelový zdroj informácií, ktorý je fascinujúci,“ skonštatoval Stern. Tým, že náhrobné kamene sú prevažne z 18. storočia, je ich charakter úplne odlišný, ako je bežné nájsť na cintorínoch z mladšieho obdobia. Náhrobné kamene sú ozdobnejšie a ich plastickosť je prepracovanejšia ako pri mladších náhrobných kameňoch. Barokové alebo aj neskoro barokové náhrobky sú svojím spôsobom vrátane nájdeného počtu podľa Sterna unikátne, a to aj v európskom kontexte. „Nájdete tam mnohé náhrobné kamene, ktoré sú známe z hľadiska tvaru, ornamentaliky, ktorá je síce bežná v prípade židovských cintorínov, ale umelecké prevedenie je výnimočné,“ poznamenal.

Okrem viac ako 400 náhrobných kameňov s umeleckým a historickým významom sa podarilo nájsť aj veľké množstvo fragmentov pôvodných náhrobných kameňov, ktoré je potrebné dať dokopy. Ich skladanie by podľa Sterna malo pokračovať minimálne počas júna, využiť by sa mohli aj rôzne softvérové aplikácie, ktoré sa v takýchto prípadoch používajú.

Prioritou je najmä pasportizácia nálezu, ktorý by mal byť zachovaný aj pre budúce generácie a časom prístupný verejnosti. Po pasportizácii by malo prísť preto na rad postupné reštaurovanie náhrobných kameňov alebo aspoň ich zakonzervovanie. Cieľom je väčšinu náhrobných kameňov, ktoré sú čitateľné, preniesť na miesto, kde sa pôvodne nachádzali. „Toto nás čaká v priebehu najbližšieho roka, dvoch. Dúfame, že potom bude časti staronového cintorína, pri tuneli, navrátený jeho charakter. Alebo aspoň čiastočný, ako mal pred smutnou asanáciou, ktorá sa stala na pozadí ešte smutnejších udalostí, ktorou boli deportácie Židov do koncentračných táborov, odkiaľ sa 10.000 Bratislavčanov nevrátilo,“ podotkol Stern.

Náhrobné kamene pochádzajú z pôvodného židovského cintorína v Bratislave, ktorý založili koncom 17. storočia. Jeho veľká časť bola zničená v rokoch 1942 až 1943.

(tasr)