Zatiaľ iba deväť členských krajín EÚ zaslalo svoje národné plány na obnovu a odolnosť, cez ktoré sa chcú uchádzať o granty a pôžičky zo 750-miliardového fondu na obnovu po koronakríze. Podľa informácií TASR Slovensko do tejto skupiny nepatrí.

Nemenované zdroje z prostredia exekutívy EÚ potvrdili, že národné plány, ktoré boli doručené do Bruselu, nespĺňajú očakávania eurokomisie, ktorá trvá na modernizácii ekonomík prostredníctvom digitalizácie a ekologizácie spoločnosti. Tieto požiadavky nespĺňajú ani čiastkové návrhy slovenskej vlády v oblasti zdravotníctva, ktoré podľa správ uniknutých do médií EK nepovažuje za najvhodnejšie. Nerozumie napríklad vysokej investícii do starostlivosti o duševné zdravie a budovania liečební duševného zdravia.

Viacerí slovenskí europoslanci oslovení TASR vyjadrili nádej, že Slovensko plán obnovy stihne načas poslať do Bruselu a nepríde o potrebné miliardy eur.

Lucia Ďuriš Nicholsonová uviedla, že vláda musí tento plán poslať s dostatočnou časovou rezervou, aby mohla zareagovať na kritické pripomienky eurokomisie. Priznala, že o presadzovaných prioritách má informácie len od ministrov za stranu SaS, v oblasti hospodárstva a školstva, a dodala, že táto koaličná strana si svoju domácu úlohu splní. „Chcela by som apelovať na vládu ako takú, aby urýchlila prípravy plánu obnovy, pretože to, čo sme zatiaľ poslali v súvislosti s plánmi na reformu zdravotníctva, nebolo prijaté pozitívne. Vláda by mala na dennej báze komunikovať s eurokomisiou a informovať o tom, ako sa ten plán vyvíja. Aby sme nezažili nepríjemné prekvapenie, že náš plán neprejde a prídeme o miliardy eur, ktoré máme šancu získať,“ opísala situáciu.

Martin Hojsík upozornil, že neexistuje niečo ako otvorená diskusia o pláne obnovy, ktorý je veľmi dôležitý, lebo bude určovať ďalšie smerovanej našej krajiny. „Je pre mňa sklamaním, že vláda zatiaľ nedokázala predstaviť verejnosti ani Európskej komisii aspoň návrh plánu, o ktorom by sa dalo diskutovať. Poslali do Bruselu len malú časť aj napriek tomu, že Komisia prosila členské štáty, aby poslali celý plán naraz. Hovoriť o niečom takom dôležitom po častiach môže spôsobiť, že sa nepozrieme na celkové smerovanie,“ vysvetlil poslanec. Dodal, že od vlády očakáva, že o pláne obnovy bude včas informovať aj širokú verejnosť a že pripravované reformy pojme ako zelenú a spravodlivú transformáciu a pomôže Slovensku ukotviť sa v 21. storočí. Spresnil, že z dohodnutých miliárd musí ísť aspoň 30 percent na ochranu klímy, europarlament chce aspoň 20 percent na digitalizáciu a je snaha ďalších 10 percent z tohto balíka vynaložiť na ochranu biodiverzity.

Robert Hajšel tiež skritizoval skutočnosť, že vláda zatiaľ svoj plán obnovy nezverejnila. Dodal, že by do vypracovávania tohto plánu mali byť zapojení aj sociálni partneri – zamestnávateľské zväzy a odbory. „Aby výsledkom týchto rokovaní bolo niečo, čo spĺňa parametre Európskej komisie a rieši najzásadnejšie problémy slovenskej ekonomiky,“ odkázal poslanec. Podľa neho z uniknutých správ do slovenských médií vyplýva, že prvé návrhy, ktoré vláda SR poslala do Bruselu, nie sú uspokojivé a treba ich prepracovať. Spresnil, že nikto nechce zanedbať otázku liečby duševného zdravia, ale v čase, keď kolabuje ekonomika a v dôsledku koronakrízy trpia živnostníci a mali a strední podnikatelia, vláda by mala čo najväčšie úsilie venovať obnove ekonomiky a podať pomocnú ruku tým, ktorí to potrebujú.

„Mali by sme využiť tieto peniaze na naštartovanie nielen našej ekonomiky, ale aby sme sa posunuli dopredu v snahe plniť naše záväzky v oblasti znižovania skleníkových plynov a prechode na digitalizáciu a automatizáciu nášho priemyslu,“ zhodnotil situáciu Hajšel.