Následkom koronavírusovej pandémie majú tohtoročné prezidentské voľby v USA značne iný priebeh než v ostatných rokoch. Volebné orgány evidujú výrazný nárast v počte voličov, ktorí majú záujem hlasovať skôr ako v deň volieb 3. novembra, a to zväčša poštou. Tento fakt pravdepodobne zaváži v prospech kandidáta Demokratickej strany Joea Bidena. Pre TASR to uviedol politológ Ben Toll z Wilkeskej univerzity v Pensylvánii.

O budúcom americkom prezidentovi môžu navyše rozhodnúť rovnaké štáty ako tie, ktoré v roku 2016 pomohli Donaldovi Trumpovi dosiahnuť víťazstvo nad jeho vtedajšou súperkou Hillary Clintonovou. Pensylvánia, Michigan a Wisconsin boli ostatné takmer dve desaťročia prezidentských volieb baštou Demokratickej strany. Donald Trump sa v roku 2016 stal prvým republikánskym prezidentským kandidátom od 80. rokov minulého storočia, ktorý v týchto štátoch vyhral, pričom vo všetkých troch o menej ako jeden percentuálny bod. Bez ich 46 hlasov, ktoré štáty v zbore voliteľov predstavujú, by bol Trump prezidentský súboj s Clintonovou prehral.

V uvedených kľúčových štátoch je korešpondenčné hlasovanie predmetom súdnych sporov medzi Republikánskou a Demokratickou stranou. Odvolací súd v štáte Michigan v októbri zrušil rozhodnutie nižšieho súdu, ktoré by umožnilo volebnej komisii zarátať korešpondenčné hlasovacie lístky odoslané najneskôr 2. novembra a doručené do 14 dní po voľbách. Podľa sudkyne nižšieho súdu Cynthie Stephensovej totiž existujú „nezvratné dôkazy“, že pandémia spôsobuje meškania a iné problémy s doručovaním pošty. Výsledkom rozhodnutia je, že hlasy, ktoré pošta doručí po 20.00 h v utorok 3. novembra, budú neplatné. Rovnako to bude aj v štáte Wisconsin, kde súd nevyhovel žiadosti Demokratickej strany predĺžiť konečný termín na doručenie hlasov, informuje agentúra AP.

Najvyšší súd štátu Pensylvánia, naopak, v septembri rozhodol, že hlasy odoslané do 3. novembra a doručené do 6. novembra budú platné. Republikáni rozhodnutie napadli na Najvyššom súde Spojených štátov, avšak neúspešne. Republikánska strana sa pokúša zabrániť zmenám, ktoré by ľuďom uľahčili odovzdať svoj hlas poštou aj v iných štátoch. V Iowe im súd vyhovel a zneplatnil 70.000 žiadostí o hlasovanie poštou. Voliči si museli hlasovacie hárky opätovne vypýtať. „Ak sú súčasné prieskumy verejnej mienky presné, tak (tieto súdne spory) nebudú mať vplyv na výsledky volieb,“ uviedol pre TASR Toll. Zároveň dodal, že ak bude výsledok tesný, tak tieto súdne spory môžu zavážiť. V prieskumoch zverejnených v pondelok 26. októbra na portáli fivethirtyeight.com má Biden nad Trumpom v spomínaných štátoch prevahu.

Korešpondenčné hlasovanie podľa Tolla najviac prospieva demokratickému kandidátovi Bidenovi. Pre TASR uviedol, že v Spojených štátoch je pandémia koronavírusu politickou otázkou, čo znamená, že „správam o COVIDe veria demokrati v oveľa väčšej miere než republikáni“, a tým pádom skôr odvolia na diaľku, aby sa nevystavili riziku nákazy. Z takmer 1,5 milióna ľudí v Pensylvánii, ktorí doteraz svoj hlas odovzdali poštou, sa viac ako 70 percent z nich hlási k Demokratickej strane. Štáty Wisconsin a Michigan neuvádzajú stranícku príslušnosť svojich voličov, oba štáty však evidujú rekordný počet poštových hlasov. V Wisconsine odvolilo viac ako milión ľudí, v Michigane vyše dva milióny. Volebná účasť v tohtoročných voľbách môže byť najvyššia od roku 1908, vyplýva z údajov electproject.org, informuje britský denník The Guardian.

Trumpovi sa podľa politológa v Pensylvánii nepodarí zopakovať volebný úspech spred štyroch rokov. Toll približuje dôvody, prečo ľudia vtedy súčasného amerického prezidenta volili a prečo podľa neho tento rok v uvedenom štáte nevyhrá. Vysvetľuje to na príklade pensylvánskeho okresu Luzerne, v ktorom žije a pracuje. Okres Luzerne je od roku 1936 spoľahlivým ukazovateľom toho, ktorý prezidentský kandidát vyhrá celý štát a jeho 20 hlasov v zbore voliteľov. Oblasť bola v minulosti centrom pensylvánskeho priemyslu, a to najmä uhoľných baní, v ktorých pracovali zväčša európski migranti vrátane Slovákov. Ešte v roku 2000 sa 5,3 percenta obyvateľov hlásilo k slovenskému dedičstvu. Podľa politického analytika sú ľudia v okrese sociálne konzervatívni, doteraz však hlasovali prevažne za demokratických kandidátov.

„Demokrati tradične vyhrávali voľby v okrese Luzerne kvôli silným vzťahom s odbormi. Väčšina ľudí, ktorí sú v odboroch, sú sociálne konzervatívni, volili však progresívnych kandidátov – práve kvôli tomu, že podporovali odbory.” Počet odborov a členstvo v nich však za ostatných 30 rokov výrazne klesol, navyše medzi priemerným obyvateľstvom Ameriky prevažuje názor, že zákonodarcovia vo Washingtone na nich zabudli, približuje Toll náladu v okrese. Donald Trump túto nespokojnosť v roku 2016 využil a svojou rétorikou poskytol ľuďom dôvod voliť zaňho namiesto Hillary Clintonovej.

Napriek tomu sa Toll domnieva, že Trump síce v okrese Luzerne vyhrá, následne však prehrá štát Pensylvánia. Veľký rozdiel je podľa neho v tom, že Pensylvánčania žijúci na predmestiach za štyri roky zmenili názor na úradujúceho prezidenta. Vo voľbách v roku 2016 ho síce volilo veľa obyvateľov prímestských oblastí, v miestnych voľbách v roku 2018 tu však republikáni utrpeli porážku, a to hlavne kvôli Trumpovej nepopulárnosti. Prezidentské voľby v Spojených štátoch amerických sú naplánované na 3. novembra. Voliči budú rozhodovať o tom, či súčasný prezident Donald Trump zostane v Bielom dome ďalšie štyri roky. Trumpovým vyzývateľom je demokratický kandidát Joe Biden, ktorý bol viceprezidentom v ére úradovania prezidenta Baracka Obamu. Trump je v poradí 45. americkým prezidentom.

(tasr)