Spojené štáty aj európske krajiny v utorok vyjadrili podporu územným hraniciam Bosny, ktoré boli nedávno spochybnené, i vyslancovi OSN pre túto krajinu, ktorého kritizuje Rusko.

„Postoj USA k Daytonskej mierovej dohode, ako aj k budúcnosti Bosny a Hercegoviny ako jednotlivému štátu, ktorý má vstúpiť do euroatlantického spoločenstva, zostáva nezmenený,“ uviedla americká veľvyslankyňa pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová, ktorú citovala tlačová agentúra AFP.

Na západnom Balkáne, ktorý združuje Albánsko, Srbsko, Čiernu Horu, Severné Macedónsko, Kosovo a Bosnu, pretrvávajú napäté vzťahy od násilného rozpadu bývalej Juhoslávie v 90. rokoch. Slovinská spravodajská webová stránka Necenzurirano.si v apríli zverejnila dokument, ktorý údajne zaslal Európskej únii slovinský premiér Janez Janša a ktorý navrhuje územné výmeny zamerané na „nevyriešené národné otázky Srbov, Albáncov a Chorvátov“.

Tento dokument navrhuje zjednotenie Albánska s Kosovom – bývalým srbským regiónom, kde žije etnická albánska väčšina -, ako aj pristúpenie častí Bosny k Srbsku a Chorvátsku a vytvorenie malého bosnianskeho štátu, ktorý by sa musel rozhodnúť, či posilní vzťahy s EÚ alebo s Tureckom – svojím spojencom.

Janša poprel, že daný dokument predložil predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi. Francúzsko, rovnako ako Írsko a Estónsko, ktoré nie sú stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN, taktiež potvrdilo „svoju neochvejnú podporu suverenite a územnej celistvosti“ Bosny.

Rusko, ktoré síce nespochybňuje integritu Bosny, obnovilo svoje útoky na vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu, rakúskeho diplomata Valentina Inzka.

„Inzko vykresľuje situáciu, akoby za všetky ťažkosti mohli iba samotní bosnianski Srbi a Chorváti,“ vyhlásila námestníčka ruského veľvyslanca pri OSN Anna Jevstignejevová, ktorá zároveň odsúdila jeho „zasahovanie“ a „manipuláciu s historickými udalosťami“. Vyslovila požiadavku, aby sa nezapájal do vzťahov Bosny s Európskou úniou a Severoatlantickou alianciou.

(tasr)