Takmer polovici obyvateľstva Mjanmarska, 25 miliónom ľudí, hrozí, že sa do roku 2022 prepadnú do chudoby, varoval Rozvojový program OSN vo svojej správe. Takýto nepriaznivý vývoj by mohol nastať v dôsledku pandémie koronavírusu a politickej krízy, ktorú v Mjanmarsku spôsobil februárový vojenský prevrat.

„COVID-19 a pretrvávajúca politická kríza sú ďalšími údermi, ktoré tých najzraniteľnejších (obyvateľov Mjanmarska) zatláčajú hlbšie do chudoby,“ povedala pre agentúru Reuters regionálna riaditeľka UNDP pre Áziu a Tichomorie Kanní Wignarádžaová.

„Pokrok – hoci nebol dokonalý -, ktorý sa podarilo dosiahnuť počas desaťročia transformácie (Mjanmarska) smerom k demokracii, sa v priebehu niekoľkých mesiacov začal vytrácať,“ dodala s tým, že krajina sa môže vrátiť do situácie z roku 2005, keď tam tiež vládla armáda a polovica obyvateľstva žila v chudobe.

Koncom minulého roka hlásilo 83 percent mjanmarských domácností, že ich príjmy sa pre pandémiu COVID-19 znížili o polovicu, píše sa v štúdii UNDP. Odhaduje sa tiež, že počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby stúpol o 11 percentuálnych bodov. Začiatkom budúceho roka by sa toto číslo mohlo zvýšiť o ďalších 12 percent vzhľadom na zhoršujúcu sa bezpečnostnú a politickú situáciu v krajine.

Chudoba v urbánnych oblastiach krajiny by sa mohla až strojnásobiť, keďže nepriaznivá bezpečnostná situácia narušuje dodávateľské reťazce a zabraňuje pohybu ľudí, služieb a tovarov vrátane poľnohospodárskych produktov. Došlo tiež k zvýšeniu cien dovážaných tovarov a energií a tamojší bankový systém je ochromený.

Krízou najviac trpia podľa správy UNDP ženy a deti. „Polovica všetkých detí v Mjanmarsku môže do roka žiť v chudobe,“ poznamenala Wignarádžaová. Rozsah krízy v Mjanmarsku si podľa nej vyžaduje „okamžitú a jednotnú medzinárodnú reakciu“.

Protesty v Mjanmarsku prebiehajú od prevratu z 1. februára, keď armáda zosadila civilnú vládu a uväznila jej predstaviteľov – predsedníčku vlády (štátnu kancelárku) Aun Schan Su Ťij a prezidenta republiky Win Mjina.

Armáda následne vyhlásila rok trvajúci výnimočný stav. Puč zdôvodnila údajnými podozreniami z volebných podvodov v novembrových voľbách, v ktorých zvíťazila politická strana premiérky Su Ťij.

Podľa Združenia na pomoc politickým väzňom (AAPP) bolo zatiaľ na protestoch zabitých najmenej 751 ľudí a vyše 3400 osôb sa v súčasnosti nachádza vo väzbe.

(tasr)