Európska únia absolútne nepodporuje prekresľovanie súčasných hraníc štátov na západnom Balkáne. Uviedol to v pondelok hovorca Európskej komisie (EK) Eric Mamer v reakcii na dokument, o ktorom informovali slovinské médiá a ktorý navrhuje rozpad Bosny a Hercegoviny, územné zisky pre Srbsko a Chorvátsko a zjednotenie Kosova s Albánskom.

Hlavný hovorca exekutívy EÚ to uviedol po pondelňajšom stretnutí srbského prezidenta Alexandra Vučiča so šéfkou eurokomisie Ursulou von der Leyenovou. Srbský prezident sa v rámci oficiálnej návštevy Bruselu stretol s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom, šéfom diplomacie EÚ Josepom Borrellom a osobitným predstaviteľom EÚ pre dialóg medzi Srbskom a Kosovom Miroslavom Lajčákom. „Nie sme vôbec za žiadnu zmenu hraníc,“ uviedol Mamer počas tlačovej videokonferencie s novinármi.

Tlačová agentúra Reuters v tejto súvislosti uviedla, že dokument s mapkou znázorňujúcou nové hranice štátov na západnom Balkáne – dve desaťročia po skončení krvavých etnických konfliktov v tomto regióne – znepokojil Bosniakov, ktorí to vnímajú ako hrozbu pre územnú jednotu krajiny. Reuters pripomenul, že k autorstvu tohto dokumentu sa nikto neprihlásil.

Von der Leyenová po rokovaniach s Vučičom uviedla, že Únia chce v rámci prístupových rokovaní vidieť pokračovanie pozitívnych zmien v oblasti právneho štátu v Srbsku. Obaja diskutovali aj o dialógu o normalizácii vzťahov, ktorý prebieha medzi Srbskom a Kosovom.

Slovenský europoslanec Vladimír Bilčík (Spolu-OD), stály spravodajca Európskeho parlamentu (EP) pre Srbsko, sa v pondelok v Bruseli tiež stretol s Vučičom. Na otázku TASR, ako europarlament vníma sporný dokument o prekresľovaní hraníc, Bilčík upozornil, že jeho autor nie je známy a nikto netuší, odkiaľ tento dokument prišiel, a tým pádom „niet o čom diskutovať“. Pripomenul, že v jeho marcovej správe o Srbsku, ktorú EP schválil, nie je žiadna zmienka o zmene hraníc, čo je podstatné pre celý región.

„Som presvedčený, že akákoľvek debata o zmene hraníc a výmene území je nebezpečná cesta do výbušnej minulosti. Pamätáme si všetci 90. roky a vojnu na Balkáne. Potrebujeme sa pozerať dopredu a riešiť boľačky z minulosti, nachádzať cesty, ako krajiny tohto regiónu majú žiť vedľa seba. Nevidím priestor na takéto debaty. To by vyvolalo veľké vášne a potenciálny horúci konflikt,“ opísal situáciu. Dodal, že Slovinsko, ktoré v júli preberie polročné predsedníctvo v Rade EÚ, pripravuje summit s krajinami západného Balkánu a určite bude mať snahu situáciu v tomto regióne skôr upokojiť, ako rozbúriť.

(tasr, min)