Ruský prezident Vladimir Putin v telefonickom rozhovore so svojím sýrskym kolegom Bašárom Asadom rokoval o dodávkach ruských vakcín proti koronavírusu SARS-CoV-2 do Sýrie. Informovala o tom v pondelok tlačová služba Kremľa s tým, že telefonát iniciovala sýrska strana.

Prezidenti diskutovali o otázkach dvojstrannej agendy, predovšetkým o perspektívach ďalšieho rozvoja obchodných, hospodárskych a humanitárnych väzieb, ako aj o interakcii v boji proti šíreniu koronavírusovej infekcie vrátane dodávok ruských vakcín.

Agentúra TASS dodala, že vakcína ruskej výroby Sputnik V je v Sýrii oficiálne zaregistrovaná od 22. februára a je povolené jej použitie na očkovanie.

Asad tiež informoval Putina o prípravách na prezidentské voľby v Sýrii, ktoré sú naplánované na 26. mája.

Podľa sýrskej ústavy sa môžu o post hlavy štátu uchádzať občania Sýrie starší ako 40 rokov, ktorí žili vo svojej domovine posledných desať rokov a nemajú cudzie štátne občianstvo. Pri registrácii svojej kandidatúry musia predložiť podpornú petíciu s podpismi najmenej 35 poslancov sýrskeho parlamentu.

Ústava Sýrskej arabskej republiky z roku 2012 obmedzuje funkčné obdobie prezidenta na dve po sebe nasledujúce sedemročné funkčné obdobia.

Západní politológovia označujú tieto voľby za frašku a zdôrazňujú, že ich výsledok je vopred daný – vyhrá ich Bašár Asad podporovaný Ruskom a Iránom.

Francúzsky politológ Nicolas Tenzer v rozhovore pre magazín L’Express upozornil, že „akákoľvek alternatíva“ k Asadovi je v nútenom exile. Upozornil aj na to, že veľká časť sýrskych voličov nebude vôbec môcť voliť, i keď vláda avizovala možnosť voliť na sýrskych veľvyslanectvách. Tie však v mnohých štátoch vôbec nie sú.

Asad podľa Tenzera „nebude jediným kandidátom. Ale rovnako ako v predchádzajúcich voľbách bude mať všetko pod kontrolou. Je to zlovestná fraška“.

„Ide o to, ukázať svetu, že inštitúcie (v Sýrii) fungujú a že je to demokracia. Ale nikto sa nenechá oklamať,“ vyhlásil Tenzer, ktorý pripomenul, že Sýria je „diktatúrou presne 51 rokov“. „Tieto voľby sú jednoducho propagandou (tohto) režimu,“ dodal.

Podľa francúzskeho politológa „demokratické štáty neuznajú Asadovo víťazstvo“ – rovnako ako to urobili už aj v prípade minulých volieb. Ako prezidenta ho uznajú iba jeho partneri: Irán a Rusko, alebo krajiny ako Venezuela, či niektoré štáty Perzského zálivu.

Tenzer dodal, že je otázne, aké kroky podniknú USA, ktorých minister zahraničných vecí Antony Blinken bol „jedným z tých, čo boli za intervenciu, keď prezident USA Barack Obama v roku 2013 ustúpil“. Podľa Tanzera by sa Spojené štáty mohli pokúsiť byť aktívne najskôr na humanitárnej úrovni, potom aj v politickej oblasti.

(tasr)