Pre koronakrízu sa globálny dlh v 3. kvartáli dostal na rekordné maximum vyše 272 biliónov amerických dolárov (229,3 bilióna eur).  Uviedol to Inštitút pre medzinárodné financie.

Inštitút pre medzinárodné financie (IIF) tiež varoval pred „útokom dlhového cunami“. Podľa neho globálny dlh bude v najbližších mesiacoch pokračovať v raste a stanovovaní nových rekordných maxím a do konca roka dosiahne 277 biliónov USD alebo 365 % svetového hrubého domáceho produktu (HDP).

Vláda po celom svete zvýšili fiškálnu pomoc pre firmy a občanov, aby zmiernili následky globálnej pandémie koronavírusu, ktorá vyvolala rôzne reštrikcie na spomalenie šírenia nákazy. Firmy tiež museli hľadať alternatívne spôsoby financovania, keďže pandémia spôsobila zastavenie aktivity. Obe udalosti sa prejavili zvýšením pôžičiek, a teda aj zadlženia.

„Z dôvodu prudkého nárastu vládnych a firemných pôžičiek počas trvania pandémie ochorenia COVID-19 sa globálny dlh v prvých troch kvartáloch 2020 zvýšil o 15 biliónov dolárov a aktuálne sa nachádza nad 272 biliónmi dolárov,“ uviedol IIF vo svojej správe Global Debt Monitor zverejnenej v stredu (18. 11.).

Dlh rozvinutých krajín v 3. štvrťroku stúpol nad 432 % HDP, čo je o 50 percentuálnych bodov viac v porovnaní s rokom 2019. Vyše polovica nárastu pripadá na Spojené štáty, ktoré implementovali jeden z najväčších stimulačných balíkov na svete. V eurozóne vládne opatrenia spôsobili zvýšenie verejného dlhu o 1,5 bilióna USD.

Dlh rozvíjajúcich sa krajín sa dostal nad 248 % HDP, pričom najprudší nárast dlhu nefinančného sektora zaznamenali Libanon, Čína, Malajzia a Turecko.

Pandémia koronavírusu však nie je jediným faktorom, ktorý stojí za prudkým nárastom globálneho dlhu. „Tempo akumulácie globálneho dlhu je bezprecedentné od roku 2016, s jeho nárastom o vyše 52 biliónov USD,“ uviedol IIF. V roku 2020 globálny dlh zatiaľ stúpol o 15 biliónov USD, pričom jeho zvýšenie počas uplynulých štyroch rokov výrazne prevýšilo nárast o 6 biliónov v štyroch rokoch predtým.

(tasr, bop)