Počas druhej vlny pandémie sa z dôvodu nedostatku lôžok presunulo medzi nemocnicami 690 pacientov na umelej pľúcnej ventilácii.Čas transportov trval 2500 hodín. Presuny pomohlo zrealizovať Operačné stredisko na podporu transportu ťažko chorých pacientov s ochorením COVID-19, ktorého súčasťou boli aj Ozbrojené sily SR. Vo štvrtok o tom informoval Michal Weinciller, riaditeľ Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OSZZS) SR.

Operačné stredisko na podporu transportu začalo fungovať v novembri. Jeho úlohou bolo pre pacienta nájsť v nemocniciach po celom Slovensku voľné lôžko s umelou pľúcnou ventiláciou a najťažšie prípady tak prerozdeliť. „Presunov pacientov s novým koronavírusom, nie ventilovaných, ale tých, ktorí potrebovali kyslíkovú liečbu, bolo od novembra asi 3000. Niekedy sme denne presúvali aj 15 pacientov z jednej nemocnice do inej, čo bolo koordinačne náročné,“ uviedol Weinciller.

Spresnil, že na prelome januára a februára bolo niekedy potrebných desať až 15 telefonátov do nemocníc, kým operačné stredisko na podporu transportu našlo pacientovi voľné ventilované lôžko. Operačné stredisko bolo zložené zo zástupcov ministerstva zdravotníctva, Ozbrojených síl SR a Operačného strediska ZZS SR. „Ponuku na zriadenie nového operačného strediska na podporu transportu sme využili, lebo od októbra minulého roka začal prudko rásť počet ventilovaných pacientov, ale aj z kapacitných dôvodov, keďže tiesňová linka bola zahltená,“ priblížil Weinciller.

Zvládnuť starostlivosť o pacientov s novým koronavírusom pomohla podľa Weincillera aj zahraničná spolupráca. Do Nemecka boli začiatkom marca transportovaní traja pacienti, ktorí sa na Slovensko vrátili v dobrom zdravotnom stave. Do Poľska bolo prevezených šesť pacientov, traja z nich zomreli. „Na Slovensku tiež pôsobili dva medzinárodné tímy – rumunský v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave a dánsko-belgický tím vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici,“ pripomenul Weinciller.

Pomoc vojakov Weinciller ocenil. Druhá vlna pandémie totiž spôsobila aj vypnutie operačných stredísk v Trnave a v Bratislave, kde pracovníci skončili v karanténe. „Personálne sme to zvládli len tak tak,“ skonštatoval Weinciller.

Problémom pandémie boli aj príbuzní, ktorí často volali záchranku neskoro. „Od začiatku januára nám začali stúpať úmrtia v záchrankách, príbuzní často volali záchranku veľmi neskoro, niekedy aj po šiestich dňoch, čo mal pacient komplikácie,“ dodal Weinciller.

(tasr)