Nemecko si pripomenulo výročie začiatku Norimberského procesu. Ten podľa prezidenta Steinmeiera písal nielen dejiny práva, ale aj dejiny sveta.

Norimberský proces po skončení druhej svetovej vojny položil základy pre zásady medzinárodného práva na potrestanie vojnových zločincov. Povedal to v piatok počas spomienkového podujatia pri príležitosti 75. výročia jeho začiatku nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier, ktorý ho zároveň označil za „revolúciu“, informuje stanica Deutsche Welle.

Vzhľadom na pandémiu koronavírusu bolo podujatie rozsahom malé. Konalo sa v súdnej sieni číslo 600 v norimberskom justičnom paláci, kde prebiehal samotný proces. „V novembri 1945 bol Norimberg v ruinách. Mnohé nemecká mestá boli v ruinách. Naša krajina bola morálne aj fyzicky zrovnaná so zemou,“ cituje Steinmeiera agentúra AFP. „Avšak tu, práve v tejto miestnosti, položili štyri víťazné mocnosti druhej svetovej vojny základ právneho poriadku nového sveta, zatiaľ čo sa vonku odpratávali sutiny.“

Najťažšie zločiny už neostanú nepotrestané

Hlavný proces s 22 nemeckými nacistickými vojnovými zločincami, ktorý sa začal 20. novembra 1945, „nepísal iba dejiny práva, ale aj dejiny sveta“, poznamenal Steinmeier. Proces, v ktorom sa po prvý raz v dejinách museli zodpovedať poprední predstavitelia národného socializmu, položili základ pre princíp univerzálnej jurisdikcie, podľa ktorého vojnové zločiny a najzávažnejšie zločiny proti ľudskosti „nezostanú nepotrestané nikde na svete.“ „Bez hlavného procesu v Norimbergu by dnes neexistoval Medzinárodný trestný súd v Haagu (ICC),“ zdôraznil nemecký prezident.

„Bez Norimbergu by za masové vraždy, mučenie a znásilňovanie neboli potrestaní vojenskí velitelia zo Srbska, Chorvátska či Rwandy a genocída by sa dnes nepovažovala za trestný čin,“ dodal. Takisto by neboli postavení pred súd Sýrčania v Nemecku zodpovední za zločiny proti ľudskosti spáchané počas vlády sýrskeho prezidenta Bašára Asada.

Kritika Trumpa

Steinmeier kritizoval, že dosluhujúca vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa išla proti tribunálu v Haagu, keď v septembri uvalila sankcie voči prokurátorke ICC Fatou Bensoudaovej v súvislosti s vyšetrovaním údajných vojnových zločinov amerických síl v Afganistane. Vyslovil však nádej, že USA „sa vrátia k spolupráci, ktorá uznáva aj hodnotu medzinárodného trestného súdnictva.“ Prezident pripomenul i to, že okrem Spojených štátov sa k ICC, ktorý sa zaoberá stíhaním genocídy, zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov a zločinov agresie, nepridali ani Rusko, Čína či India.

Tribunál bol zriadený na základe Londýnskej dohody z 8. augusta 1945 o prenasledovaní vojnových zločincov. Norimberg bol vybraný preto, lebo uprostred rozvalín sa tam zachoval takmer nepoškodený justičný palác. Pri ňom sa nachádzalo minimálne poškodené väzenie a na jeho nádvorí stála menšia telocvičňa, ktorá sa o rok neskôr stala popravnou miestnosťou. Norimberg bol zároveň mestom, kde Adolf Hitler pred vojnou usporadúval masové zhromaždenia a kde boli v roku 1935 prijaté protižidovské Norimberské zákony.

Proces trval desať mesiacov; rozsudky oznámil tribunál 30. septembra a 1. októbra 1946. Dvanásť obžalovaných odsúdili na trest smrti obesením. Troch prepustili na slobodu, traja boli odsúdení na doživotie a štyria dostali dlhoročné tresty väzenia. Ďalších 12 procesov sa konalo od novembra 1946 do apríla 1949.

(tasr)