Francúzska vláda v stredu nariadila otvorenie štátnych archívov týkajúcich sa genocídy v africkej Rwande. Stalo sa tak presne na 27. výročie vypuknutia tohto masakru, ktorý stále vrhá tieň na Francúzsko, informovala tlačová agentúra AFP.

Archívy sa týkajú pôsobenia bývalého francúzskeho prezidenta Francoisa Mitterranda a jeho predsedu vlády Édouarda Balladura medzi rokmi 1990 a 1994, keď sa začala rwandská genocída, uvádza sa vo vyhlásení publikovanom v oficiálnom vestníku francúzskej vlády.

Mnohé z týchto dokumentov, ktoré zahŕňajú diplomatické telegramy a tajné poznámky, boli zdrojom dlho očakávanej správy o úlohe Francúzska v tejto genocíde. Správa, ktorú vypracovala komisia historikov, bola zverejnená koncom marca.

Rwandská genocída si od apríla do júla 1994 vyžiadala približne 800.000 zmasakrovaných ľudí, najmä príslušníkov etnickej menšiny Tutsiov.

Komisia zriadená francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom dospela k záveru, že Francúzsko nesie za genocídu obrovskú zodpovednosť a bolo „slepé“ voči prípravám na toto masové vraždenie.

Komisia vo svojej správe ďalej uvádza, že na strane Francúzska pod Mitterrandovým vedením došlo k „zlyhaniu“, avšak neexistuje žiadny dôkaz o tom, že je Paríž priamym spolupáchateľom masakrov.

Macron si u expertov objednal túto historickú štúdiu po rokoch vyvstávajúcich obvinení, že Francúzsko nespravilo dosť pre to, aby zastavilo vraždenie v Rwande, a bolo dokonca spoluzodpovedné za tieto zločiny, pripomína AFP. Daná záležitosť stále zaťažuje súčasné vzťahy Francúzska s Rwandou, kde je od roku 2000 pri moci prezident Paul Kagame, bývalý povstalec z etnika Tutsiov.

Elyzejský palác podľa svojho vyhlásenia dúfa, že predmetná správa odštartuje „nezvratný“ proces zmierovania medzi Francúzskom a Rwandou, ktorú Macron v tomto roku hodlá i navštíviť. Rwandskí predstavitelia označili novú správu za „dôležitý krok smerom k všeobecnému pochopeniu úlohy Francúzska v genocíde Tutsiov“.

(tasr)