Sťahovavé vtáky čelia mnohým hrozbám pozdĺž svojich migračných trás a zimovísk. Hrozivá je miera nelegálneho lovu a strata vhodných území na odpočinok, vyhľadávanie potravy a prezimovanie. Uviedol to Ján Gúgh zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife (SOS/BirdLife Slovensko). Mnohé druhy majú podľa neho pud migrácie vrodený a niekoľkomesačné mláďatá dokážu samostatne preletieť tisíce kilometrov a prekonať prekážky, ako sú vysoké pohoria, moria a oceány, alebo rozsiahle púšte. Iné zas migrujú v kŕdľoch s rodičmi a učia sa trasu, ktorou putujú generácie ich rodu už po tisícročia, konštatuje Gúgh.

Populácie vtákov migrujú eurázijsko-africkými migračnými trasami, mnohé využívajú migračné koridory, približuje Gúgh. Najvýznamnejšia je juhovýchodná migračná trasa vedúca cez Bospor, juhozápadná trasa vedúca cez Gibraltár, trasa vedúca cez Taliansko a Stredozemné more. Ornitológ hovorí, že mnohé vtáčie druhy migrujú v širokých frontoch naprieč krajinou a Stredozemným morom smerom do Afriky.

„Jarný návrat vedie podobnými trasami a prekonanie celej vzdialenosti je oproti jesennému putovaniu rýchlejšie, nakoľko vtáky ženie pud rozmnožovania smerom na ich hniezdiská, aby obsadili najatraktívnejšie teritória s dostatkom potravy,“ tvrdí Gúgh.

Medzi sťahovavé vtáky patrí napríklad bocian biely, lastovička, belorítka či dážďovník. Neútešná situácia čaká podľa Gúgha vtáky aj na hniezdiskách. Tam sa im podmienky zhoršujú v dôsledku intenzívneho poľnohospodárstva, lesníctva, klimatických zmien, prenasledovaním alebo pytliactvom. „Prežitie mnohých druhov je priamo závislé od tolerancie ľudí. Viaceré sťahovavé vtáky totiž hniezdia v našom susedstve a nikde inde hniezdiť nedokážu,“ poznamenal ornitológ.

Migrácia vtákov vznikala evolúciou vtáčích druhov, Zeme a jej klímy ako reakcia na sezónny dostatok alebo nedostatok potravy. Vtáky sa pri sťahovaní riadia svojimi inštinktmi, vysvetlil Gúgh.

(tasr)