Viac ohrození dôsledkami klimatickej zmeny sú starší ľudia, osoby s chronickými ochoreniami a aj mladšie deti. Ľudí treba chrániť pre horúčavami, lokálnymi povodňami a silným vetrom. Pre TASR to uviedol klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Pavol Faško.

Pripomína, že horúčavy by ľudia nemali podceňovať a mali by im podriadiť svoje aktivity. Prostredie, v ktorom žijú, by tiež malo zmierňovať dôsledky horúčav. „V architektúre sa snažia tieto fakty už rešpektovať a majú ich zakomponované vo svojich projektoch,“ podotkol Faško. Dodáva, že na Slovensku sa ľudia musia chrániť nielen pred horúčavami, ale aj pred pribúdajúcimi ničivými účinkami lokálnych povodní a silného vetra. V tejto súvislosti Faško pripomína, že SHMÚ vydáva systém výstrah pre nebezpečné poveternostné javy, podľa ktorého sa môžu ľudia riadiť.

Opatrenia proti klimatickej zmene vychádzajú niekedy z predchádzajúcich negatívnych skúseností, podotýka Faško. Napríklad v roku 2003 zomrelo v dôsledku horúčav v Európe 70.000 ľudí, z toho vo Francúzsku to bolo 15.000 ľudí. „Toto bola nepríjemná skúsenosť a spoločnosť sa poučila a v nasledujúcich vlnách horúčav v ďalších rokoch dôslednejšie upozorňovala a chránila ohrozené skupiny obyvateľstva, ale nielen tých,“ hovorí klimatológ.

Za rizikové následky klimatickej zmeny sa podľa Faška v celom svete považuje najmä šíriace sa sucho a zvyšujúca sa nedostupnosť vody. Veľa obetí spôsobujú aj intenzívne a výdatné dažde, ktoré sprevádzajú tropické cyklóny, alebo monzúnové dažde v niektorých sezónach. Faško konštatuje, najviac tým trpia tie krajiny, ktoré ku globálnemu otepľovaniu prispeli menšou mierou, a to sú chudobné regióny sveta.

(tasr)