Vyhlásenie klimatickej núdze by pomohlo presadzovať envirozáujmy. Povedal to minister životného prostredia Ján Budaj.

Reagoval tak na rozhodnutie parlamentu, ktorý v stredu prijal uznesenie ku klimatickej petícii. Vyhlásenie klimatickej núdze však poslanci nakoniec nepodporili, aj keď to iniciátori klimatickej petície požadovali.

Hrozba zmeny klímy je podľa MŽP najväčším problémom 21. storočia. Budaj avizuje, že po čase určenom legislatívnym procesom podporí diskusiu o vývoji boja s klimatickou zmenou. Verí, že o pol roka sa Slovensko pripojí k štátom deklarujúcim opatrenia v čase klimatickej núdze.

Budaj privítal, že diskusia o zmene klímy sa presunula do pléna parlamentu a pretavila sa do prijatia uznesenia. To „nabáda“ vládu a rezorty, aby pri prijímaní legislatívy dbali na klimatickú krízu. „Každopádne je to veľký krok dopredu, ktorý sa urobil vďaka iniciatíve občanov zvonku, za čo im ďakujem,“ podotkol šéf envirorezortu.

Národná rada (NR) SR v stredu prijala uznesenie ku klimatickej petícii, ktorým konštatuje závažnosť problému klimatickej zmeny a potreby jej prioritného riešenia v zmysle parížskej dohody. Vláde ním odporúča viaceré kroky. Poslankyňa NR SR Vladimíra Marcinková (Za ľudí) podala pozmeňujúci návrh k petícii, ktorým by sa vyhlásil stav klimatickej núdze na Slovensku. Poslanci jej návrh však neschválili.

S výsledkom nie je spokojná ani iniciatíva Klíma ťa potrebuje, ktorá petíciu Za klímu, za budúcnosť spustila koncom septembra minulého roka. Žiadala v nej poslancov o vyhlásenie klimatickej núdze s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu Slovenska už v roku 2040. Zároveň chcela, aby vláda do konca roka 2021 pripravila záväzný plán dosiahnutia neutrality a aby podporila najvyššie sprísnenie klimatických cieľov EÚ. Podpísalo ju vyše 127.000 ľudí. Z rokovacieho poriadku parlamentu vyplýva, že petíciu, ktorú podpísalo aspoň 100.000 občanov, prerokuje parlament.

(tasr, bop)