Čínska armáda použila na himalájskych hraniciach proti indickým vojakom mikrovlnné zbrane, tvrdí profesor Jin Canrong z pekinskej univerzity.

K incidentu malo dôjsť už 29. augusta tohto roku. Profesor Jin Canrong pôsobiaci na Čínskej ľudovej univerzite v Pekingu sa týmto krokom pochválil v prednáške pred študentmi, uvádza pravicovo-konzervatívny denník The Australian. Profesor uviedol, že obe strany použitie tejto zbrane nezverejnili – Čína, pretože to nepovažovala za potrebné, a India, pretože zahanbujúco prehrala.

Indické a čínske armádne jednotky sa od apríla tohto roku sporili o hraničné pásmo v regióne Ladak (súčasť Kašmíru), ktorý je oficiálne pod správou Indie. Spor v júni vyvrcholil ostrým bojom, po ktorom zostalo mŕtvych 20 indických a neznámy počet čínskych vojakov. Koncom augusta potom India vyslala skupinu tibetských vojakov vycvičených na boj vo vysokohorských podmienkach, ktorá sa v oblasti zmocnila dvoch strategických vrchov.

Podľa profesora Jina tento krok Čínu prekvapil, no keďže jej armáda nedisponuje vojenskými jednotkami vhodnými na ostrý boj v podmienkach 5-tisíc metrov nad morom, rozhodla sa použiť práve mikrovlnné zbrane.

Dopravila ich do údolia kopcov a odtiaľ namierila na vrcholy. Zásah vysokofrekvenčných elektromagnetických impulzov podľa profesora ˝spravil z vrcholov mikrovlnnú rúru˝. Tieto impulzy spôsobujú zahrievanie ľudského tkaniva, ktoré im stojí v ceste, následné podráždenie a bolesť. Indické jednotky podľa profesora ˝do 15 minút začali vracať, neboli schopné vzdorovať a museli z kopcov zísť. (…) Takto sme ich opäť obsadili˝.

Mikrovlnné zbrane sú vo svete známe napr. v armádach USA či Ruska. Podľa denníka The Australian však môže ísť o ich prvé použitie v boji.

Príklad ruského ¨mikrovlnného dela˝ zameraného na poškodenie elektronických systémov nepriateľských cieľov:

(lob)