Výsledky plošného testovania treba brať s rezervou, píše matematik Richard Kollár z Katedry aplikovanej matematiky a štatistiky na Univerzite Komenského v Bratislave, ktorý skúma šírenie nového koronavírusu.

Problém interpretácie dát súvisí s viacerými faktormi. Prvým z nich je skutočnosť, že antigénové testy neboli doposiaľ nikdy použité na tak veľkej vzorke testovaných, takže nevieme určiť ich presnosť. Interpretáciu sťažuje aj nedostatok detailov, pretože dáta majú zvláštnu štruktúru a sú kumulované po vojenských veleniach.

„Jednak je tak dát menej, lebo vojenských velení je oveľa menej ako okresov, a zároveň sú pod jednými velením často spojené veľmi rôzne postihnuté oblasti. Toto samozrejme výrazne oslabuje rozsah toho, čo nám získané dáta vedia povedať. Preto potrebujeme čo najskôr údaje po jednotlivých okresoch. Dúfam, že budú dostupné v takto urgentnom prípade čo najskôr,“ píše na sociálnej sieti Kollár.

Matematik ďalej vysvetľuje, že výsledky značne ovplyvnila senzibilita antigénových testov. Citlivosť testov závisí od mnoštva infekčnosti nakazeného. Testy preto môžu byť spoľahlivejšie v regiónoch, kde sú nákazové ohniská.

„Preto sa údaje o senzitivite môžu líšiť od regiónu k regiónu, s najvyššou senzitivitou v okolí Oravy a Prešova a nižšou napríklad na Gemeri, či v Leviciach. Na druhej strane špecificita by mala byť invariantná vzhľadom na región, aj keď dôležitú rolu môže v tomto prípade hrať teplota alebo 20 eurová odmena za pozitívny výsledok, ktorá nemusí mať geograficky rovnaký efekt naprieč Slovenskom,“ spochybňuje matematik správnosť motivácie zdravotníkov zo strany vlády.

Najmenej premorené regióny by podľa neho mali mať špecificitu testov blízko hranice, ktorú udával aj príbalový leták t.j. 99,6%.

„To je výborná správa, lebo to znamená, že len cca. 0,4% testovaných bude mať falošne pozitívny výsledok. Z odhadovaného počtu cca. 4 miliónov testovaných to teda bude len asi 16 000 ľudí. To je dobrá správa, aj keď to samozrejme asi znamená cca. 50 000 ľudí omylom v karanténe (priemerná domácnosť má 3,2 člena). Je to však oveľa menej ako sme očakávali, t.j. tento parameter je veľmi dobrý.“

Z toho vyplýva, že plošné testovanie odhalilo aspoň 15 000 skutočne pozitívnych ľudí, ktorých by sme PCR testami nezvládli za taký krátky čas otestovať a zachytiť. „Dnes navyše pribudnú ďalší, takže je možné, že sa nám podarí nájsť cca. 25 000 pozitívnych v populácii. To aj presne sedí s naším predchádzajúcim odhadom cca. 60 000 pozivitných na Slovensku.“

Z výsledkov je podľa Kollára jednoznačne jasné, že antigénové testy fungujú dobre vo veľmi premorených oblastiach a ich koordinácia armádou je lacnejšia než lockdown. „Ak by sme boli schopní tam testovať 2-krát týždenne mobilnými jednotkami, mali by sme atómovú zbraň na ničenie ohnísk.“

Na druhej strane, antigénové testy sa ukazujú ako nespoľahlivé v oblastiach, kde je nízky počet nových prípadov. Preto by podľa Kollára bolo ideálne, aby sa v týchto regiónoch pozitívne antigénové testy ešte overili presnejšími PCR testami, aby sme si mohli byť istí, že nakazení ľudia sú skutočne pozitívni.

„Následne by mali viac dát a mohli by trasovaním dopátrať ešte ďalších ľudí a identifikovať lokálne ohniská. Z tohto teda vyplýva dosť dobrý plán na to, ako pokračovať ďalej a teoreticky sa vyhnúť plošnému lockdownu. Viac však budeme vedieť po detailnejších výsledkoch a takisto tak o cca. 7 dní z PCR testovania,“ dodáva.

Ideálnym návodom na porazenie koronavírusu sa tak podľa matematika javí testovať plošne antigénovými testami len v regiónoch, ktoré majú vysoké percento nakazených. Vo zvyšných regiónoch je potrebné pozitívnych ešte pretestovať PCR testami a vytrasovať kontakty potvrdených prípadov.