Protesty v Mjanmarsku pokračujú aj po zabití vyše 100 civilistov. Protesty sa konali v Rangúne a Mandalaji, dvoch najväčších mjanmarských mestách, i inde v štáte. Proti niektorým demonštráciám opäť zasahovali policajné zložky.

V sobotu pri zákrokoch bezpečnostných síl voči protestom zahynulo v Mjanmarsku najmenej 114 ľudí, vyplýva z aktualizovaných údajov spravodajského portálu Myanmar Now. Medzi obeťami je podľa správ aj viacero detí vo veku menej ako 16 rokov.

Podobné bilancie zabitých zverejnili aj iné mjanmarské médiá a aktivisti. Od prevratu z 1. februára, pri ktorom armáda zosadila zvolenú vládu de facto premiérky Aun Schan Su Ťij, sa počet zabitých zvýšil na viac ako 420.

Prevrat zvrátil roky pokroku Mjanmarska k demokracii po piatich desaťročiach vojenskej vlády a znova obrátil medzinárodnú pozornosť na túto krajinu juhovýchodnej Ázie.

Nové krviprelievanie rýchlo odsúdili predstavitelia a diplomati početných krajín. Generálny tajomník OSN António Guterres uviedol, že ním správy o zabíjaní civilistov vrátane detí otriasli. „Pokračujúce zásahy armády sú neprijateľné a vyžadujú si dôraznú, jednotnú a rozhodnú medzinárodnú reakciu,“ napísal na Twitteri.

Bezpečnostná rada OSN odsúdila násilie po prevrate v Mjanmarsku, nepodporila však spoločné opatrenia proti junte, ako by bol zákaz predaja zbraní. Takýto návrh by takmer s určitosťou vetovali Čína a Rusko, ktoré patria k hlavným dodávateľom zbraní pre mjanmarskú armádu.

Osobitný spravodajca OSN pre ľudské práva v Mjanmarsku Tom Andrews uviedol, že je najvyšší čas, aby svet podnikol kroky – ak nie prostredníctvom BR OSN, tak na mimoriadnom medzinárodnom summite. Junta by podľa neho mala byť odrezaná od financovania, napríklad z príjmov z ropy a zemného plynu, a od prístupu k zbraniam.

(tasr)