Zrušenie maturít je unáhlené rozhodnutie, ktorému chýbala diskusia. Myslí si to podpredseda Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Jozef Habánik. Rozhodnutie ministra školstva Branislava Gröhlinga (SaS) považuje za jedno z kategórie príliš unáhlených a dva mesiace vopred, viac než neštandardné. TASR o tom informoval vedúci tlačového oddelenia Smeru-SD Ján Mažgút.

Habánik konštatuje, že v procese prijímania takto závažného rozhodnutia úplne absentovala akákoľvek diskusia na pôde Národnej rady SR vo výbore pre vzdelávanie. „Nezachytil som ani inú diskusiu medzi relevantnými organizáciami pôsobiacimi v školstve. Je to už druhý rok, kedy žiaci neskladajú takzvanú skúšku dospelosti,“ uviedol Habánik.

Maturitná skúška je podľa podpredsedu školského parlamentného výboru prvou prípravou na obdobné skúšky na vysokej škole a žiaci, ktorí majú záujem pokračovať ďalej v štúdiu, môžu práve prostredníctvom maturitnej skúšky prísť prvýkrát do kontaktu s procesmi vo vyššom stupni vzdelávania. „Sme za to, aby sa situácia v školstve upokojila, neprijímali sa unáhlené rozhodnutia a aby sa opäť naštartovala konštruktívna a najmä odborná diskusia pri akejkoľvek vážnejšej zmene, ktorá sa má v školstve udiať, vrátane aktuálneho rozhodnutia o maturitách,“ poznamenal.

Známka z internej časti maturitnej skúšky sa v školskom roku 2020/2021 vypočíta podľa priemeru známok žiakov za ich celé štúdium. Maturanti tak dostanú známky na maturitnom vysvedčení podľa výsledkov ich práce za celé obdobie štúdia. Ruší sa tiež písomná forma internej časti maturitnej skúšky, teda sloh. Rozhodol o tom minister školstva, rovnaký postup zvolil aj vlani.

(tasr)