Globálne otepľovanie by paradoxne mohlo ochladiť časť Európy, uvádza Inštitút environmentálnej politiky na sociálnej sieti. Podľa inštitútu priemerný ročný rozsah arktického ľadu sa každých desať rokov zmenšuje o 4,3 percenta.

Strata arktického ľadu by mohla spôsobiť urýchlenie globálneho otepľovania. „Kým biely, zasnežený ľad slnečné teplo odráža, tmavší oceán môže pohltiť až 95 percent dopadajúceho slnečného žiarenia,“ približujú analytici. Topenie ľadov zároveň znamená pridávanie sladkej vody do slaného mora. Spolu so zvyšujúcou sa teplotou sa mení aj hustota vody. „Zmena hustoty môže viesť k spomaleniu atlantickej meridionálnej oscilácie, ktorá privádza oceánske teplo z juhu na sever,“ vysvetľuje inštitút.

Súčasťou zmeny hustoty je aj Golfský prúd a vďaka nej je severozápadná Európa v priemere o šesť stupňov teplejšia ako rovnaké zemepisné šírky tichomorského pobrežia Severnej Ameriky. IEP uvádza predpoklady, že v roku 2080 až 2090 by arktický ľad mohol úplne zmiznúť. To by bol podľa neho ten najhorší scenár. „Arktický región by tak mohol v určitom období slúžiť ako ďalšia námorná trasa a tým skrátiť vzdialenosť medzi európskymi a ázijskými prístavmi,“ hovoria analytici. Dodávajú, že zmena Arktídy by umožnila ťažbu prírodných a nerastných surovín v regióne.

(tasr)