Pandémia ochorenia COVID-19 pravdepodobne prehĺbi rozdiely v bohatstve v rámci Európy, pokiaľ politici nepomôžu ukončiť tzv. zdravotnú krízu na celom svete, nebudú pokračovať v podpore svojich ekonomík až do konca pandémie a neinvestujú do ekologických projektov, vďaka ktorým sa ich ekonomiky stanú „zelenšie“. Vyhlásila to v pondelok generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgieva v prejave na konferencii Európskeho parlamentu (EP).

Georgieva ocenila vlády v Európskej únii (EÚ) za to, že poskytli viac ako 3 bilióny eur na podporu firmám a domácnostiam vrátane programov na zachovanie pracovných miest, ktoré pomohli viac ako 54 miliónom ľudí.

„Cesta k zotaveniu je však nerovnomerná v dôsledku rozdielov vo východiskových pozíciách, ekonomickej štruktúre a schopnosti reagovať, čo vedie k nárastu nerovností, a to ako v rámci jednej krajiny, tak aj medzi inými krajinami,“ povedala.

Ekonomiky štátov európskeho bloku, ktoré sú tradičnými turistickými cieľmi, ako napríklad Španielsko, Grécko a Taliansko, sa v roku 2020 prepadli o viac ako 9 % v porovnaní s priemerným poklesom v celej EÚ o 6,4 %.

MMF vo svojich prognózach predpovedá, že do konca roku 2022 bude príjem na obyvateľa v strednej a východnej Európe o 3,8 % nižší ako v predkrízových prognózach, zatiaľ čo v prípade vyspelých ekonomík EÚ bude menší len o 1,3 %.

Ekonómovia varovali, že takéto rozdiely sťažia riadenie hospodárstva EÚ vrátane menovej politiky Európskej centrálnej banky (ECB) a zvýšia riziko kríz.

(tasr)