Vyšehradská skupina by mala aj naďalej slúžiť integrácii tohto regiónu do Európy. Pri prekonávaní rozdielov a napätia z minulosti by sa ňou mali inšpirovať i ostatné regióny. Vyplýva to z odpovedí priamych účastníkov podpisu Vyšehradskej deklarácie, ktoré im položil analytik a bývalý minister medzinárodných vzťahov SR Pavol Demeš.

Niekdajší poľský prezident Lech Walęsa pri príležitosti pondelňajšieho 30. výročia V4 napriek tomu, že sa zamýšľal nad jej opodstatnenosťou v súčasnosti, poznamenal, že spoluprácu v rámci krajín bývalého Sovietskeho zväzu je možné lepšie využiť na vyrovnanie rozdielností v Európe. Tie sa podľa jeho slov stále nepodarilo prekonať. „Európa by mala byť spoločným mechanizmom pre dobro všetkých občanov žijúcich v tomto regióne,“ zdôraznil.

Bývalý poľský premiér Jan Krzysztof Bielecki priznal, že hlavným cieľom Československa, Maďarska a Poľska bol v roku 1991 vstup do Európskeho spoločenstva. „Kooperácia v trojčlennej rodine je najlepším dôkazom, že raz dokážeme spolupracovať vo väčšej rodine,“ spomína si na vlastné tvrdenia z 90. rokov.

Exminister maďarskej diplomacie Géza Jeszenszky pociťoval pred 30 rokmi optimizmus, že znovunadobudnutá sloboda týchto krajín nevedie k vzájomným konfliktom, ale naopak, k spoločnému cieľu, akým bola európska integrácia. Dôrazne pripomenul časti deklarácie venované národnostným, etnickým, náboženským a jazykovým menšinám. Apeloval na to, že tieto menšiny musia byť schopné využívať všetky práva v politickom, spoločenskom, hospodárskom i kultúrnom živote vrátane vzdelania.

Karel Schwarzenberg, niekdajší kancelár bývalého českého prezidenta Václava Havla, vyjadril prianie, aby V4 slúžila odkazu, pre ktorý vznikla – teda „našej vzájomnej integrácii do Európy, a aby boj za slobodu, demokraciu a právny štát bol samozrejmým predpokladom jej fungovania“.

(tasr)