Kriminalita na Slovensku naďalej klesá, polícia v minulom roku evidovala menší počet trestných činov oproti roku 2019. Najviac trestných činov bolo zistených na území Bratislavského (9620), najmenej na území Trenčianskeho (4761) kraja. Zvýšil sa počet prípadov týrania, nedovoleného ozbrojovania či detskej pornografie. TASR o tom informoval hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka.

„Pokles počtu zistených trestných činov sme zaznamenali pri všetkých sledovaných oblastiach, teda ako pri násilnej, tak aj majetkovej a ekonomickej kriminalite. Pri násilnej došlo k miernemu zvýšeniu objasnenosti, pri majetkovej a ekonomickej zase k miernemu poklesu,“ priblížil hovorca s tým, že celkový pokles trestnej činnosti zrejme ovplyvnila aj nepriaznivá epidemiologická situácia.

V oblasti násilnej kriminality zaznamenala polícia pokles trestných činov, ale nárast brutality páchateľov fyzických útokov voči obetiam, nad ktorými mali fyzickú prevahu. „V týchto prípadoch teda išlo najmä o ženy, deti, staršie osoby alebo o zdravotne znevýhodnené osoby. Viaceré útoky boli orientované na osamelo žijúce osoby,“ uviedol hovorca.

Oproti roku 2019 sa tiež zvýšil počet prípadov týrania blízkej a zverenej osoby, tiež nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami. Naopak, znížil sa počet prípadov vrážd, lúpeží, úmyselného ublíženia na zdraví, vydierania i vyhrážania. Osobitá pozornosť bola venovaná prípadom domáceho násilia, ktorých počet sa taktiež znížil.

V oblasti mravnostnej kriminality evidovala polícia nárast prípadov týkajúcich sa detskej pornografie, konkrétne jej rozširovania. „Sčasti to môže byť dôsledkom svetovej pandémie, keďže platia prísne opatrenia spojené so zákazom vychádzania. Nielen deti, ale aj dospelí zaháňajú nudu a čas na internete. Predátori vyhľadávajú detskú pornografiu a mládež k obsahu ‚zakázaných‘ stránok neraz prispieva nezodpovedným konaním,“ vysvetlil Slivka. Na druhú stranu klesol počet prípadov sexuálneho zneužívania, sexuálneho násilia, znásilnenia i kupliarstva.

Na Slovensku klesla aj ekonomická kriminalita. Spôsobila škodu viac ako 235 miliónov eur, čo rovnako predstavuje pokles oproti roku 2019, konkrétne o takmer 185 miliónov eur. Nárast polícia zaznamenala v prípadoch trestnej činnosti neoprávneného nakladania s odpadmi či pri legalizácii príjmov z trestnej činnosti, poškodzovaní veriteľa a porušovaní povinnosti pri správe cudzieho majetku.

Najvyšší podiel tvorili daňové trestné činy (36,87 percenta), podvody (14,85 percenta), neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty (11,53 percenta) a trestné činy na úseku ochrany meny (8,22 percenta).

Klesli prípady podvodov, čo je podľa polície spôsobené prevažne opatreniami v oblasti legislatívy z roku 2016. „Prispel k tomu aj vyhlásený núdzový stav a obmedzený pohyb obyvateľstva,“ priblížil Slivka. Dodal, že do popredia sa dostávajú sofistikované formy podvodov, prevažne v kybernetickom priestore. Znížil sa aj počet prípadov daňovej kriminality, pričom väčšinou išlo o poistné prípady.

Polícia evidovala viac prípadov legalizácie príjmov z trestnej činnosti a menej prípadov podielnictva. Narástol aj počet environmentálnych trestných činov. Okrem krádeže dreva sa na environmentálnej kriminalite výrazne podieľal aj trestný čin neoprávneného nakladania s odpadom a pytliactvo.

Pri majetkovej kriminalite polícia dlhodobo zaznamenáva klesajúci trend. Klesol počet krádeží motorových vozidiel, pričom najkradnutejšími vozidlami ostávajú značky Škoda, Volkswagen a Fiat. Naopak, narástol počet prípadov vlámania, najmä do bytov a chát.

(tasr)