Ani takmer 20 rokov po tom, čo Španieli prijali euro, sa krajine nepodarilo dobehnúť Nemecko. Zato samotné Španielsko začínajú dobiehať východoeurópske ekonomiky. Českej republike sa to už podarilo, a ďalšie k tomu nemajú ďaleko, konštatujú španielske médiá. Pripomenuli, že v 90. rokoch minulého storočia, keď sa v Česku skončila vláda komunistov, produkovalo iba dve tretiny bohatstva Španielska. Za 30 rokov sa však ČR podarilo predbehnúť Španielsko čo sa týka hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa, čo je ukazovateľ, ktorý umožňuje porovnávať krajiny. Estónsko, Litva a Slovinsko sú už tiež blízko k prekonaniu Španielska.

Španielsku sa pritom do finančnej krízy v roku 2008 darilo zmenšovať svoj odstup od vyspelejších európskych ekonomík. Ale od krachu španielskeho trhu nehnuteľností pred vyše 12 rokmi sa španielska ekonomika začala vzďaľovať krajinám severnej Európy. Je pravda, že HDP Španielska na obyvateľa vzrástol za posledných 30 rokov o 50 %. Ale v niektorých ďalších štátoch EÚ, najmä vo východnej Európe, sa zvýšil oveľa viac. A od finančnej krízy v roku 2008 sa rozdiel v HDP na obyvateľa Španielska a Nemecka zväčšil, pričom v súčasnosti je na úrovni roku 1997. Inými slovami, takmer 20 rokov po prijatí eura nedošlo k nijakej konvergencii s Nemeckom, kde je HDP na obyvateľa stále zhruba o 25 % vyšší ako v Španielsku.

Koncom roku 2007 vtedajší španielsky premiér José Luis Rodríguez Zapatero oznámil, že Španielsko prvýkrát predbehlo Taliansko, a to na základe predbežných údajov európskeho štatistického úradu Eurostat. Pri priemere v EÚ stanovenom na úrovni 100 %, dosiahlo vtedy Španielsko 105 % HDP na obyvateľa, zatiaľ čo Taliansko 103 % HDP na obyvateľa. V roku 2007 pritom dosiahla realitná bublina v Španielsku svoj vrchol a vtedajšia exekutíva hlásala, že krajina sa po 21 rokoch členstva konečne zbližuje s EÚ. Už o rok neskôr však realitná bublina praskla a krajinu zasiahla kríza. A spresnené údaje Eurostatu odhalili, že Španielsko v skutočnosti nikdy nepredbehlo Taliansko. Najbližšie sa k nemu priblížilo v roku 2007 s HDP na obyvateľa na úrovni 103 % priemeru v EÚ, čo bolo o štyri body menej, ako malo Taliansko.

V roku 2019 dosiahlo Španielsko už len 91 % priemeru v EÚ v porovnaní s talianskym 96 %, čo ukazuje, že obe krajiny stratili pozíciu v rámci Únie. A medzitým sa niekoľko ekonomík z východnej Európy priblížilo k Španielsku. Podľa údajov Eurostatu ČR už v rokoch 2018 až 2019 Španielsko predbehla. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) uvádza rok 2019 ako rok, v ktorom česká ekonomika prekonala španielsku, zatiaľ čo podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) k tomu došlo až v roku 2020.

Podľa OECD malo Španielsko v roku 2019 HDP na obyvateľa 38.128 USD (31.489,93 eura), čo bolo len mierne pod úrovňou 38.152 USD na obyvateľa v Česku. Španielske médiá si kladú otázku, ako sa krajina, ktorá pred 30 rokmi vyprodukovala o tretinu menej HDP na osobu, stala bohatšou? Odpoveď spočíva do veľkej miery v skutočnosti, že sa česká ekonomika zmenila na priemyselného subdodávateľa pre Nemecko. Český priemysel a vývoz majú oveľa väčší podiel na HDP, ako v prípade Španielska.

V hre sú aj ďalšie faktory. Miera nezamestnanosti v Českej republike je iba 3 % v porovnaní so 16 % v Španielsku. A dočasných pracovných miest je v Česku oveľa menej. Výsledkom je oveľa menšia nerovnosť napriek daňovému systému, ktorý nerozdeľuje bohatstvo rovnomerne. „Ak by sa vláde v Madride podarilo znížiť nezamestnanosť o 10 percentuálnych bodov prijatím reforiem, ktoré by zmenili spôsob fungovania trhu práce, ako aj trhu s tovarmi a službami, španielsky HDP by vzrástol o 13 %, uviedol Rafael Doménech, ekonóm spoločnosti BBVA.

Ďalším významným faktorom je aj vzdelávanie a príprava mladých na vstup na trh práce. Hoci je počet absolventov vysokých škôl v oboch krajinách podobný, oveľa viac Čechov má za sebou odbornú prípravu. Česká vláda taktiež v porovnaní so Španielskom vynakladá o 0,5 % HDP viac na výskum a vývoj a jej verejné financie sú zdravšie. Pred pandémiou nového koronavírusu mala ČR mierny prebytok v rozpočte a úroveň jej dlhu predstavovala 30 % HDP oproti 95 % HDP v Španielsku. Ekonóm Juan Francisco Jimeno vo svojej knihe Crecimiento y Empleo (Rast a zamestnanosť) vysvetľuje, že zaostávanie Španielska je spôsobené najmä dvoma faktormi: vyššou nezamestnanosťou a nižšou produktivitou.

„Rástli sme zvyšovaním počtu zamestnaných ľudí a investovaním do aktivít, ktoré nie sú veľmi produktívne, ako je napríklad výstavba, bez zlepšenia efektívnosti alebo produktivity,“ dodal ďalší ekonóm Leandro Prados de la Escosura. Španielski ekonómovia sa všeobecne zhodujú na tom, že úroveň odbornej prípravy je neprimeraná, a že španielska legislatíva ostro rozdeľuje zamestnancov na tých so zmluvou na dobu neurčitú a dočasných, na dobu určitú. To nepodporuje investície do ľudského kapitálu, ani neprospieva kariérnemu postupu alebo zlepšeniu efektívnosti podnikania. Produktivita, ktorá je z dlhodobého hľadiska veľmi dôležitá, pretože definuje bohatstvo krajiny, je ďalším nevyriešeným bodom. V programoch politikov sa však nejaví ako priorita, dodali španielske médiá.

(tasr)