Štandard

Pevný bod vo svete informácií
Piatok 19. august 2022
  • Slovensko
  • Svet
  • Kresťanstvo
  • Komentáre
  • Kultúra
  • Šport
  • Rozhovory
  • Ekonomika
  • Prihlásiť sa do účtu
Kúpiť predplatné
  • Slovensko
  • Svet
  • Kresťanstvo
  • Komentáre
  • Kultúra
  • Šport
  • Rozhovory
  • Ekonomika
  • O nás
  • Redakcia
  • Kontakty
  • Inzercia
  • GDPR
  • Predplatné
  • Prihlásiť sa do účtu
Kúpiť predplatné
17. júla, 07:28

Pred tridsiatimi rokmi prijali poslanci SNR Deklaráciu o zvrchovanosti SR.

„My, demokraticky zvolená Slovenská národná rada, slávnostne vyhlasujeme, že tisícročné úsilie slovenského národa o svojbytnosť sa naplnilo. V tejto historickej chvíli deklarujeme prirodzené právo slovenského národa na sebaurčenie tak, ako to zakotvujú aj všetky medzinárodné dohody a zmluvy o práve národov na sebaurčenie.“ Týmito slovami sa začína Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky, od prijatia ktorej Slovenskou národnou radou (SNR) uplynulo v nedeľu 17. júla 30 rokov.

Poslanci SNR prijali deklaráciu 17. júla 1992, v čase, keď bolo Slovensko ešte súčasťou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). V tomto období už prebiehali rozhovory českej a slovenskej reprezentácie o ďalšom usporiadaní zväzkov medzi Slovákmi a Čechmi, pričom k prijatiu deklarácie prišlo po tom, keď sa už nepredpokladali významnejšie zvraty v rokovaniach o ďalšom štátoprávnom usporiadaní ČSFR.

Deklaráciou o zvrchovanosti SR sa grémium SNR zaoberalo 13. júla 1992, keď oznámilo, že dokument sa bude schvaľovať nadpolovičnou väčšinou hlasov poslancov. Poslanci neschválili návrh Františka Mikloška (KDH), aby parlament prijal návrh na vyhlásenie referenda o vystúpení SR z ČSFR na základe ústavného zákona. Naopak, podporili návrh Vladimíra Miškovského (SNS), aby sa o prijatí deklarácie hlasovalo deklaratívne, teda nie pomocou hlasovacieho zariadenia.

O štyri dni neskôr, 17. júla 1992, sa deklarácia prerokúvala v slovenskom parlamente. Slávnostné zasadnutie SNR viedol jej vtedajší predseda Ivan Gašparovič. Za jej prijatie napokon hlasovalo 113 zo 147 prítomných poslancov, 24 bolo proti a desiati sa hlasovania zdržali.

O tri dni neskôr, 20. júla 1992, aj v reakcii na prijatie deklarácie rezignoval československý prezident Václav Havel. Svoj krok odôvodnil slovami: „Tak, ako sa nechcem stať brzdou historického vývoja, nechcem byť ani dosluhujúcim úradníkom.“ Premiéri Mečiar a Klaus sa na rokovaní v legendárnej brnianskej vile Tugendhat 26. augusta 1992 napokon dohodli na rozdelení Česko-Slovenska na dva samostatné štáty bez konania referenda.

Foto: Michal Svítok/TASR

(tasr, sak)

Zdieľať Páči sa mi to
Pevný bod vo
svete informácií
Štandard
  • Slovensko
  • Svet
  • Kresťanstvo
  • Komentáre
  • Kultúra
  • Šport
  • Rozhovory
  • Ekonomika
  • O nás
  • Redakcia
  • Kontakty
  • Inzercia
  • GDPR
  • Predplatné
2022 © Všetky práva vyhradené
Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.