• Podporte našu redakciu
  • Prihlásiť sa do účtu
  • Kúpiť predplatné
  • Slovensko
  • Svet
  • Kresťanstvo
  • Komentáre
  • Kultúra
  • Šport
  • Rozhovory
Utorok 17. máj 2022

Pevný bod
vo svete informácií

Štandard

  • Slovensko
  • Svet
  • Kresťanstvo
  • Komentáre
  • Kultúra
  • Šport
  • Rozhovory
  • O nás
  • Redakcia
  • Kontakty
  • Inzercia
  • GDPR
  • Predplatné
12. mája, 09:13

Fínsky prezident a premiérka oficiálne oznámili podporu vstupu do NATO.

Fínsky prezident Sauli Niinistö a premiérka Sanna Marinová v spoločnom vyhlásení vo štvrtok oficiálne oznámili, že podporujú vstup svojej krajiny do NATO. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry AP.

„Členstvo v NATO by posilnilo bezpečnosť Fínska. Ako člen NATO by Fínsko posilnilo celú túto obrannú alianciu. Fínsko musí bezodkladne požiadať o členstvo v NATO. Veríme, že potrebné kroky na štátnej úrovni, aby k tomuto rozhodnutiu došlo, budú vykonané v najbližších dňoch,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení prezidenta a premiérky zverejnenom na internetovej stránke prezidenta.

Ako vysvetľuje AP, toto oznámenie znamená, že Fínsko prakticky s určitosťou požiada o vstup do NATO, i keď si to bude vyžadovať ešte niektoré konkrétne kroky.

Švédsko má svoje rozhodnutie o prípadnom vstupe do Aliancie oznámiť v najbližších dňoch.

Najvyšší predstavitelia Fínska v spoločnom vyhlásení vysvetlili, že verejná diskusia v ich krajine o možnom vstupe do Severoatlantickej aliancie prebehla počas tejto jari, pričom „bol potrebný istý čas, aby si parlament a celá spoločnosť ujasnili svoj postoj v tejto otázke“.

Vo vyhlásení priamo nemenovali hrozbu zo strany Ruska, avšak počas stredajšej návštevy britského premiéra Borisa Johnsona – po podpise britsko-fínskej dohody o bezpečnostných zárukách – Niinistö vyhlásil, že za posunom Fínska smerom k Severoatlantickej aliancii je ruský prezident Vladimir Putin. Fínsko má s Ruskom viac než 1300 kilometrov dlhú hranicu.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov už pred časom varoval, že Rusko v prípade pripojenia sa Fínska k NATO prijme opatrenia na „opätovné vyváženie situácie“.

Fínska expertka z Centra pre novú americkú bezpečnosť vo Washingtone Heli Hautalová pre agentúru AP uviedla, že značná časť ruských jednotiek pôvodne rozmiestnených pri hraniciach s Fínskom sa teraz nachádza na Ukrajine, kde tieto sily utrpeli „výrazné straty“. Očakáva teda, že Moskva na toto rozhodnutie Helsínk zareaguje rozmiestnením zbraňových systémov bližšie k hraniciam Fínska, dezinformačnou kampaňou, kybernetickými útokmi, ekonomickými protiopatreniami a nasmerovaním migračných tokov na Fínsko podobne, ako to vlani urobilo Bielorusko Poľsku.

(tasr, sak)

Zdieľať Páči sa mi to

Pevný bod vo svete informácií

Štandard

  • Slovensko
  • Svet
  • Kresťanstvo
  • Komentáre
  • Kultúra
  • Šport
  • Rozhovory
  • O nás
  • Redakcia
  • Kontakty
  • Inzercia
  • GDPR
  • Predplatné
© Všetky práva vyhradené
Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.