Predstavitelia Arménska a Turecka v Moskve rokujú o normalizácii vzťahov. Diplomatické styky medzi oboma krajinami nikdy neboli nadviazané.

Osobitní vyslanci Arménska a Turecka sa v piatok stretávajú v Moskve na prvom kole obnovených rokovaní o normalizácii vzťahov. Od rozhovorov si obe strany sľubujú podporu mierovému úsiliu v regióne Kaukazu, ako aj posilnenie obchodných a hospodárskych väzieb. Ankaru reprezentuje Serdar Kilic, bývalý turecký veľvyslanec v Spojených štátoch. Arménsko na rokovania poslalo podpredsedu parlamentu Rubena Rubinjana.

Arménsko minulý mesiac zrušilo embargo na dovoz produktov z Turecka a oznámilo, že sa chystá povoliť priame lety do Istanbulu. Urobilo tak pred prvým dialógom o normalizácii vzájomných vzťahov od roku 2009. Hranica medzi oboma krajinami je uzavretá od rozpadu Sovietskeho zväzu pred tromi desaťročiami.

Turecko bolo jednou z prvých krajín, ktoré uznali nezávislosť Arménska, no diplomatické styky medzi týmito krajinami nikdy neboli nadviazané. Ankara totiž dlho podporovala susedný Azerbajdžan v konflikte s Arménskom o sporné územie Náhorného Karabachu.

Predchádzajúce arménske vlády tiež požadovali, aby Turecko pred možným nadviazaním diplomatických vzťahov uznalo masaker Arménov z roku 1915 ako genocídu. Súčasný kabinet Nikola Pašinjana však naznačil, že by chcel začať rokovania s Tureckom bez stanovovania predchádzajúcich podmienok.

(sita)