USA vyzvali Rusko, aby bezodkladne stiahlo svojich vojakov z Kazachstanu. Moskva uviedla, že jednotky z krajiny odídu až vtedy, keď tam bude situácia „úplne stabilizovaná“.

Spojené štáty v utorok vyzvali Rusko, aby „urýchlene“ vyhovelo požiadavke Kazachstanu a stiahlo svojich vojakov z tejto stredoázijskej krajiny. Kontingent ruských síl bol nasadený na potlačenie nepokojov, ktoré v Kazachstane vypukli minulý týždeň. Washington tento krok už predtým kritizoval, píše agentúra AFP.

Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev v utorok oznámil, že odchod jednotiek Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) vedenej Ruskom sa začne o dva dni a nebude trvať dlhšie ako desať dní.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu však uviedol, že ich jednotky z krajiny odídu až vtedy, keď tam bude situácia „úplne stabilizovaná“.

Po tom, čo kazašské vedenie požiadalo o pomoc pri obnovovaní verejného poriadku aj ODKB, vyslala táto organizácia do krajiny viac ako 2000 vojakov. Hoci Rusko označuje túto misiu za „mierotvornú“, tamojšia opozícia hovorí o invázii. Tokajev podporovaný Ruskom, nepokoje nazval pokusom o štátny prevrat a teroristický útok a vyhlásil, že za nimi stoja militanti zo Strednej Ázie, Afganistanu a Blízkeho východu. Tento naratív však spochybňujú ľudskoprávne organizácie, podľa ktorých protesty vyvolali prevažne obavy z prudkého zvyšovania cien plynu.

Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price v tejto súvislosti pred novinármi uviedol, že Spojené štáty ocenili Tokajevovo vyhlásenie o ukončení misie ODKB v Kazachstane. „Dovtedy, kým budú mierotvorné jednotky ODKB stiahnuté, budeme na ne naďalej apelovať, aby rešpektovali medzinárodné ľudské práva, a aby dodržali svoj záväzok urýchlenie opustiť Kazachstan, ako žiada kazašská vláda,“ povedal Price.

Protesty v Kazachstane sa začali 2. januára ako reakcia na zvýšenie cien plynu a čoskoro sa zo západu krajiny rozšírili aj do ďalších oblastí krajiny. Ekonomické požiadavky protestujúcich vzápätí vystriedali požiadavky politické. Od 5. januára pokojné protesty – najmä v najväčšom meste Alma-Ata – začali prerastať aj do rabovania, podpaľačstva, obsadzovania administratívnych budov, ozbrojených incidentov či krádeží.