Rusko nemá v pláne útočiť na Ukrajinu, vyhlásil v pondelok námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov po rusko-amerických konzultáciách o bezpečnostných zárukách, ktoré sa v pondelok podvečer skončili v Ženeve. Americkú delegáciu na rokovaniach v Ženeve viedla námestníčka ministra zahraničných vecí USA Wendy Shermanová, na čele ruského tímu bol Riabkov.

Na brífingu Riabkov uviedol, že Rusko nemá a „ani nemôže mať“ plány zaútočiť na Ukrajinu. Zopakoval, že všetky súčasti bojového výcviku ruských jednotiek, dislokovaných v blízkosti hranice s Ukrajinou, sa vykonávajú na ruskom území. Podľa Riabkova nie je dôvod obávať sa v tejto súvislosti žiadnej eskalácie. Riabkov na brífingu po rokovaní podľa agentúry TASS uviedol, že rokovania s delegáciou USA boli „zložité, komplexné a konkrétne“. Dodal tiež, že Rusko vyzýva USA na maximálnu zodpovednosť a na nepodceňovanie rizika vojenskej konfrontácie.

Na brífingu tiež vyhlásil, že aliancia NATO by sa mala zriecť   využívania územia štátov, ktoré sa stali jej členmi po roku 1997. Podľa agentúry RIA Novosti Riabkov na brífingu povedal, že „Američanom sme čo najpodrobnejšie predstavili logickú a vecnú časť našich návrhov, vysvetlili sme, prečo je získanie právnych záruk nerozširovania NATO absolútnou nevyhnutnosťou. Mali by vo všeobecnosti upustiť od materiálneho rozvoja na území štátov, ktoré vstúpili do NATO v období po roku 1997“.

Zopakoval, že bez dosiahnutia pokroku v rokovaniach o nerozširovaní NATO a nerozmiestňovaní rakiet v blízkosti hraníc Ruskej federácie bude spolupráca so Spojenými štátmi na iných aspektoch bezpečnostných záruk otázna. Podľa Riabkova vo vzťahoch Ruska a NATO sú nutné radikálne zmeny. Uviedol, že „veľmi neradi by sme sa dostali do situácie, keď krajiny NATO urobia chybné rozhodnutie a budú konať na úkor európskej bezpečnosti“.

Podľa názoru ruského diplomata by aliancia NATO mala ísť v ústrety ruským návrhom o bezpečnostných zárukách. Na brífingu však súčasne dodal, že nepostrehol, že by Spojené štáty „chápali imperatívnosť otázok, ktoré nastolila ruská strana“. Zopakoval, že Rusko má v otázkach bezpečnosti tvrdú pozíciu, ale Spojeným štátom a NATO nepredkladá ultimáta. Upozornil, že pokusy USA a NATO o vydieranie Ruska sú neprijateľné a neprinesú želaný výsledok.

Miestom rokovania bola Stála misia USA v Ženeve. Schôdzka trvala približne 7,5 hodiny a konala sa za zatvorenými dverami. Rokovania bolo prerušené len na niekoľko krátkych prestávok a na obed. Shermanová a Riabkov sa neformálne stretli už v nedeľu večer. Schôdzka amerických a ruských predstaviteľov v Ženeve bola prípravnou časťou bilaterálnych rokovaní v rámci tzv. strategického dialógu medzi Washingtonom a Moskvou, ktorých hlavná časť sa koná v pondelok.

Následne sa 12. januára v Bruseli uskutoční zasadnutie Rady Rusko-NATO a zasadnutie Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vo Viedni 13. januára. Moskva koncom roku 2021 – 17. decembra – zverejnila návrhy dohôd s USA a dohôd s členskými štátmi NATO, ktoré okrem iného obsahujú ustanovenia o vzájomných bezpečnostných zárukách v Európe, nerozmiestňovaní rakiet stredného a kratšieho doletu vo vzájomnom dosahu a odmietnutie ďalšieho rozširovania Severoatlantickej aliancie, a to aj o bývalé republiky ZSSR.

Tieto dokumenty ruskej strany boli odovzdané Washingtonu a jeho spojencom. Ruský prezident Vladimir Putin už dávnejšie zdôraznil, že ďalšie rozširovanie NATO na východ a rozmiestnenie útočných zbraní na ukrajinskom území a v krajinách susediacich s Ruskom sú pre Moskvu neprijateľné.

(tasr)