Na letisku v kirgizskom Biškeku pristáli dve lietadlá spájané s Nursultanom Nazarbajevom.

Na letisko Manas v kirgizskej metropole Biškek prileteli v noci na piatok dve lietadlá, ktoré podľa kirgizských médií patria rodine prvého prezidenta Kazachstanu Nursultana Nazarbajeva.

Nazarbajev bol v stredu svojím nástupcom Kasym-Žomartom Tokajevom zbavený funkcie predsedu republikovej Bezpečnostnej rady. Túto funkciu momentálne zastáva samotný Tokajev, ktorý to oznámil v televíznom prejave k národu.

Nazarbajev ako prezident stál na čele Bezpečnostnej rady takmer 30 rokov a od roku 2019, keď odišiel z postu hlavy štátu, to bola jeho posledná „nereprezentatívna funkcia“.

Kirgizská tlačová agentúra 24.kg vo štvrtok informovala, že na letisku Manas pristálo lietadlo Bombardier Global Express a asi hodinu predtým aj podobné lietadlo – s nápisom „Nazarbajevskij“.

Tlačová služba letiska Manas pre agentúru Interfax potvrdila, že vo štvrtok priletelo jedno súkromné lietadlo Bombardier zo Spojených arabských emirátov. Hovorca dodal, že identita lietadla, ktoré vykonávalo komerčný let, nie je známa.

Jedno z lietadiel krátko po polnoci miestneho času z letiska Manas odštartovalo.

Po odvolaní Nazarbajeva z funkcie šéfa bezpečnostnej rady „z formálneho hľadiska“ možno povedať, že Tokajev má plnú moc v kľúčových štruktúrach Kazachstanu,“ uviedla podľa Interfaxu Daria Čižovovoá, riaditeľka Informačného a analytického centra pre štúdium sociálnych a politických procesov v postsovietskom priestore.

Tokajev v stredu vo svojom prejave uviedol, že opatrenia prijaté v Kazachstane na pozadí masových protestov nestačia.

Vyjadril tiež názor, že za nepokojmi stoja „finančne motivovaní sprisahanci“, ktorí majú „starostlivo premyslený plán“. Avizoval, že „ako hlava štátu a od dnešného dňa má predseda Bezpečnostnej rady“ má v úmysle „konať čo najtvrdšie“.

Vo svojom prejave súčasne poprel správy o svojom úteku a vyhlásil, že „nech sa deje čokoľvek“, zostane v hlavnom meste Alma-Ata, pričom avizoval, že „čoskoro“ príde s novými návrhmi na politickú transformáciu Kazachstanu“. Ubezpečil, že je naďalej prívržencom dôsledných reforiem.

Situácia v Kazachstane sa vyhrotila 2. januára, keď sa v Žanaozen na západe krajiny začali zhromaždenia proti prudkému zvýšeniu cien skvapalneného plynu. Tie potom prerástli do masívnych protestov po celej krajine s ekonomickými a politickými požiadavkami. V dňoch 4. a 5. januára došlo v Alma-Ate k stretom demonštrantov s bezpečnostnými silami, ktoré si vyžiadali obete na životoch a zranených. V stredu bola odvolaná vláda. V krajine platí výnimočný stav.

(tasr)