Najvyšší kontrolný úrad upozornil na riziká rozpočtu a potrebu reforiem. Kontrolóri v stanovisku upriamujú pozornosť na konkrétne riziká.

Na to, aby mohlo Slovensko v nasledujúcich rokoch dosiahnuť vyrovnaný rozpočet verejných financií, potrebuje zmeniť zákon o rozpočtovej zodpovednosti a prijať konsolidačnú stratégiu. Pretrvávajúcim problémom je nízke čerpanie fondov EÚ, rastúci počet zamestnancov verejnej správy či riziká rozpočtovania pri dosahovaní najvýznamnejších cieľov verejných politík, uviedol v piatok NKÚ. Avizovaný nedostatok zdrojov vo všetkých oblastiach verejnej správy je podľa úradu dôsledok dlhodobo odkladaných podstatných reforiem.

„Budúcoročný štátny rozpočet odráža zložitý spoločensko-ekonomický vývoj spôsobený takmer dva roky trvajúcou pandémiou ochorenia COVID-19 a s ňou súvisiacou neistotou ďalšieho vývoja v roku 2022. Na strane druhej je návrh rozpočtu jasným odrazom dlhodobo neriešených problémov udržateľného rozvoja Slovenska,“ uviedol predseda NKÚ Karol Mitrík, ktorý poslancom Národnej rady SR predstaví stanovisko úradu k rozpočtu na budúci týždeň.

Mitrík pripomenul, že platná legislatíva bude od roku 2024 vyžadovať dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu, čo bez prijatia potrebných zmien zákona o rozpočtovej zodpovednosti a jasne definovanej konsolidačnej stratégie nebude možné. Za stále aktuálne považuje šéf kontrolórov, aby tvorcovia rozpočtu sprehľadnili a skvalitnili proces jeho tvorby tak, aby bol zrozumiteľný aj pre laickú verejnosť.

Slovensko môže do roku 2030 využiť vrátane plánu obnovy a odolnosti takmer 27 miliárd eur z fondov EÚ. NKÚ však v tejto súvislosti pripomenul pretrvávajúce problémy s čerpaním európskej finančnej pomoci, keď sa Slovensko v tomto roku prepadlo na posledné miesto v rámci EÚ27 a aktuálne čerpanie je na úrovni 45 %. Predseda NKÚ zároveň pri čerpaní európskych zdrojov zdôraznil riziko nedostatočnej horizontálnej spolupráce medzi rezortmi, dôležité pri realizácii plánu obnovy. „Skúsenosti z našich kontrol poukazujú na silný rezortizmus, častú neochotu k spolupráci, výmene informácií, čo môže podstatne ovplyvniť využitie zdrojov.“

NKÚ upozorňuje aj na to, že napriek veľkým objemom peňazí smerujúcim do oblasti informatizácie verejnej správy, nedochádza k potrebnému zoštíhleniu počtu jej zamestnancov. V rokoch 2011 až 2019 vzniklo 42 nových subjektov verejnej správy a do konca volebného obdobia má pribudnúť ešte minimálne ďalších 14. Počet zamestnancov má vzrásť aj v budúcom roku, a to o 1622 osôb, pričom až viac ako 1500 v súvislosti s plánom obnovy.

Kontrolóri vo svojom stanovisku upriamujú pozornosť aj na konkrétne riziká rozpočtovania pri dosahovaní najvýznamnejších cieľov verejných politík, akými sú oblasť vzdelávania, vedy, výskumu a inovácie, zdravotníctva, zamestnanosti a sociálnych politík, dopravnej infraštruktúry či životného prostredia.

(tasr)