Bosna a Hercegovina je na pokraji kolapsu, varujú poslanci Európskeho parlamentu. Situácia podľa nich môže v krajine opäť vyvolať občiansku vojnu. Referuje o tom web euronews.com.

Uvedené varovania prišli počas diskusie Európskeho parlamentu o plánoch Milorada Dodika, prezidenta bosnianskej Republiky srbskej, ktorý chce oddeliť tento región od zvyšku krajiny. Líder Republiky srbskej, v ktorej dominujú Srbi, v ostatných dňoch zvýšil svoje úsilie a prezentoval plány na vytvorenie vlastnej armády a súdnictva v tejto oblasti do konca novembra.

„Vysiela to veľmi negatívny signál a mohlo by to opäť viesť ku konfliktom a etnickému násiliu,“ povedal europoslanec Andrej Kovačev, bulharský člen Európskej ľudovej strany.

S týmito slovami súhlasí i Portugalčan Pedro Marques, patriaci v Európskom parlamente do skupiny Pokrokové spojenectvo socialistov a demokratov. „Dvadsaťpäť rokov po občianskej vojne, v ktorej prišlo o život viac ako 100-tisíc ľudí, je Bosna a Hercegovina opäť na pokraji kolapsu. To by mohlo znamenať návrat k násiliu z 90. rokov,“ podotkol Marques. Zároveň vyzval Európsku úniu, aby v prípade potreby uvalila sankcie na zachovanie územnej celistvosti Bosny a Hercegoviny.

Výkonný podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis uviedol, že situácia vyvoláva obavy. „Zaviazali sme sa podporovať lídrov krajiny pri podnikaní krokov na deeskaláciu, obnovenie dialógu a riešenie podstaty problémov, ktoré podnecujú napätie,“ povedal Dombrovskis.

Bosnianska vojna sa začala v roku 1992, keď sa bosnianski Srbi s pomocou juhoslovanskej armády pokúsili vytvoriť etnicky čisté územia s cieľom pripojiť sa k susednému Srbsku. Počas najhoršieho krviprelievania v Európe po druhej svetovej vojne prišlo o život viac ako 100-tisíc ľudí a milióny zostali bez domova.

Vojna postavila proti sebe Bosniakov, ktorí sú väčšinou moslimovia, Srbov a Chorvátov, a skončila sa v roku 1995 mierovou dohodou sprostredkovanou Spojenými štátmi, na základe ktorej vznikli dva regióny, Republika Srbská a bosniansko-chorvátska Federácia Bosny a Hercegoviny.

Oba regióny získali širokú autonómiu, ale zachovali si niektoré spoločné inštitúcie vrátane armády, najvyššieho súdnictva a daňovej správy. Bosna má tiež rotujúce trojčlenné predsedníctvo zložené z Bosniakov, Srbov a Chorvátov.

Dodik, bosnianskosrbský člen predsedníctva, ktorý má tichú podporu Ruska a spojencov v Srbsku, sa už roky zasadzuje za oddelenie bosnianskosrbského miništátu a jeho pripojenie k Srbsku. Takýto krok by pravdepodobne nezískal podporu Spojených štátov a väčšiny západných krajín.

(sita)