Vlády v eurozóne musia v roku 2022 podporiť postpandemické zotavovanie. A to v závislosti od úrovne ich dlhu, uviedla Európska komisia.

Takisto by mali použiť peniaze z fondu obnovy Európskej únie (EÚ) na podporu investícií, uviedla Európska komisia (EK).

„V eurozóne požadujeme v roku 2022 mierne stimulačnú fiškálnu politiku so zameraním na investície, zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov a zabezpečenie solventnosti životaschopných firiem,“ uviedol v stredu komisár EÚ pre hospodárske záležitosti Paolo Gentiloni.

Podľa EK bude 2022 rok, v ktorom európske krajiny prejdú od reakcie na krízu k podpore zotavovania, predovšetkým prostredníctvom peňazí z fondu obnovy, z ktorých sa bude financovať 24 % všetkých opatrení na podporu zotavenia. EK predpokladá, že vlády minú 40 % z grantovej zložky fondu obnovy, celkovo 338 miliárd eur, na budúci rok.

„Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti sa teraz implementuje v 22 krajinách EÚ, ktoré chcú minúť okolo 40 % zo svojej celkovej grantovej alokácie v roku 2022. To, aby sa to úspešne zvládlo, bude zrejme najväčšou výzvou a príležitosťou v budúcom roku,“ povedal Gentiloni na tlačovej konferencii.

EK však upozornila, že pri fiškálnej podpore je potrebné brať do úvahy aj verejný dlh každej krajiny, pričom niektoré, ako Taliansko s dlhom 160 % hrubého domáceho produktu (HDP), musia obmedziť svoje bežné výdavky.

Podľa EK má 12 krajín eurozóny makroekonomické nerovnováhy, ktoré je potrebné pozorne preskúmať, pričom v troch z nich – Cyprus, Grécko a Taliansko – sú mimoriadne veľké. Okrem veľkého dlhu Taliansko zápasí so slabým rastom produktivity, Grécko s vysokou nezamestnanosťou, veľkým objemom zlých úverov a nízkym rastovým potenciálom, Cyprus so zlými úvermi a veľkým deficitom bežného účtu platobnej bilancie.

(tasr)