UNESCO vyzvalo na podporu nezávislej žurnalistiky a novinárov. Skloňuje aj extrémny pokles príjmov z reklamy.

Koronavírusová pandémia ťažko zasiahla už aj tak krehkú ekonomickú situáciu spravodajských médií a hrozí, že medzinárodná komunita budú čoskoro čeliť značnému nedostatku dôveryhodných informácií. Uviedli to odborníci na slobodu a rozvoj médií na panelovej diskusii vo francúzskej metropole Paríž pri príležitosti 41. zasadnutia Generálnej konferencie UNESCO.

Jedným z podkladov pre túto diskusiu, ktorej sa zúčastnili aj generálna riaditeľka UNESCO Audrey Azoulayová a nositeľ Nobelovej ceny za ekonomiku Joseph Stiglitz, bola časť správy s názvom Svetové trendy v slobode prejavu a vývoji médií. Táto štúdia, ktorá bude neskôr zverejnená v plnom znení, je zhrnutím dôkazov o stave slobody médií, pluralizmu, nezávislosti a bezpečnosti novinárov po celom svete, uvádza Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) na svojej webovej stránke.

„Pandémia nám ešte viac ukázala hodnotu práce novinárov, ako aj nebezpečenstvá, ktorým každý deň čelia, aby nám aj vo veľmi náročných situáciách priniesli spoľahlivé informácie,“ povedala Azoulayová.

„Práve v čase, keď potrebujeme nezávislú, dôveryhodnú žurnalistiku – slobodnú tlač – je ich obchodný model narušený,“ povedal profesor ekonómie na Kolumbijskej univerzite Joseph Stiglitz.

Za uplynulých päť rokov klesli príjmy novín z reklamy o polovicu, uvádza UNESCO. Meta, materská spoločnosť sociálnej siete Facebook, a firma Google spolu momentálne inkasujú viac než 50 percent všetkých peňazí minutých na digitálnu reklame na svete.

V dôsledku tohto zníženia príjmov mnoho redakcií znížilo počet zamestnancov a niektoré mediálne spoločnosti úplne zanikli. Za posledných päť rokov sa navyše takmer zdvojnásobil počet užívateľov sociálnych médií, čo znásobilo počet dostupných nedôveryhodných informácií.

V roku 2020 bolo v obehu o 13 percent menej výtlačkov novín než v roku 2019, zatiaľ čo pokles medzi rokmi 2018 a 2019 bol iba tri percentá.

Ďalšou hrozbou pre nezávislé médiá sú podľa UNESCO aj útoky na slobodu tlače pod zámienkou boja proti koronavírusovej pandémii. Takéto prípady obmedzovania novinárov našla Organizácia Spojených národov v 96 zo 144 krajinách, ktoré sú predmetom spomínanej správy. Od roku 2016 navyše vlády 44 štátov urobili najmenej 57 legislatívnych zmien súvisiacich so slobodou prejavu na internete, ktoré ohrozili aj slobodu tlače, pokračuje správa.

Autori správy zdôrazňujú, že sa posledných päť rokov nebolo objasnených deväť z desiatich prípadov zabitia novinárov. Spomínajú aj problém s kybernetickou šikanou novinárok, ktorej sa sociálne siete podľa odborníkov dostatočne nevenujú.

(tasr)