Európska únia plánuje do roku 2025 vytvoriť vlastné sily rýchleho nasadenia v počte do 5000 vojakov, ktoré by boli schopné zasahovať pri rôznych krízach bez toho, aby sa Únia musela spoliehať na pomoc Spojených štátov. Uviedla to v utorok tlačová agentúra Reuters.

O tomto pláne v pondelok a utorok v Bruseli rokovali ministri zahraničných vecí a obrany v rámci zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci, segment obrana.

„Kapacita síl rýchleho nasadenia EÚ by mala pozostávať z pozemných, námorných a vzdušných zložiek, ktoré by sa v závislosti od krízy mohli zmeniť na akúkoľvek stálu vojenskú silu,“ uvádza sa v 28-stranovom dôvernom dokumente z 9. novembra, na ktorý odkazuje Reuters.

Ministri zahraničných vecí a obrany EÚ o tomto pláne diskutovali a naznačili, že konečná dohoda o spoločných jednotkách rýchleho nasadenia by sa mohla zrodiť do marca budúceho roka.

Podľa Reuters dve desaťročia po tom, ako sa lídri EÚ po prvýkrát dohodli na zriadení jednotiek so silou 50.000 až 60.000 vojakov, čo nikdy nedokázali sfunkčniť, je návrh novej stratégie z dielne šéfa európskej diplomacie Josepa Borrella najkonkrétnejším úsilím o vytvorenie samostatnej vojenskej sily EÚ, ktorá nie je založená na americkej vojenskej podpore.

„Potrebujeme väčšiu rýchlosť, silu a flexibilitu, aby sme mohli vykonávať celú škálu úloh vojenského krízového riadenia. Musíme byť schopní reagovať na bezprostredné hrozby alebo rýchlo reagovať na krízovú situáciu, v podobe záchrannej a evakuačnej misie alebo stabilizačnej operácie v nepriateľskom prostredí,“ uvádza sa v návrhu strategickej iniciatívy známej pod názvom Strategický kompas EÚ.

Na vytváraní síl rýchleho nasadenia sa nemusí zúčastniť všetkých 27 členských štátov EÚ, avšak schválenie akéhokoľvek nasadenia týchto síl si bude vyžadovať konsenzus v rámci 27-člennej Únie.

Od roku 2007 EÚ udržiava bojové skupiny v počte 1500 vojakov, tieto však aj napriek snahám o ich nasadenie v Čade a Líbyi neboli nikdy aktívne.

(tasr)