Ak by dnes bolo zaočkovaných 50 % Slovákov, v nemocniciach by ležalo o 41 percent menej ľudí. Vypočítali matematici Richard Kollár a Martin Šuster.

Odhadli tiež, o koľko lepšia alebo horšia by bola situácia v nemocniciach, ak by boli Slováci zaočkovaní v rôznych iných mierach. Porovnali aj to, koľko ľudí so závažnými vedľajšími príznakmi po podaní vakcíny proti ochoreniu COVID-19 by sme na Slovensku v súvislosti s celkovou zaočkovanosťou evidovali.

Čo sa týka aktuálneho stavu, Slovensko sa blíži k maximálnej kapacite využitia nemocničných lôžok pre pacientov s ochorením COVID-19. Umelé pľúcne ventilácie sú obsadené na 97 %, v troch krajoch dokonca na 100 %. Konkrétne, k piatku 12. novembra v nemocniciach ležalo 2 626 ľudí s ochorením COVID-19. V rámci prebiehajúcej vlny bolo do nemocnice celkovo prijatých 8 702 pacientov s koronavírusovou infekciou. Zaočkovanosť bola približne na úrovni 45 % celej populácie. Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) bolo od začiatku očkovania nahlásených spolu 1 091 prípadov závažných vedľajších účinkov po podaní vakcíny.

„Ako by situácia vyzerala, ak by sme mali už dnes zaočkovaných 50 % celej populácie? Náš odhad je, že v nemocniciach by bolo dnes 1 561 pacientov s COVID-19. To je o 41 % menej pri zvýšení zaočkovanosti len o päť percentuálnych bodov,” uvádza v tlačovej správe Kollár. Vypočítali tiež, že zaočkovaní ľudia majú asi šesť až sedemkrát nižšie riziko, že sa dostanú do nemocnice, aj keby sa infikovali. Pri výpočtoch rátali aj s nepriamym efektom zaočkovanosti, ktorý spomaľuje celkový rast epidémie v populácii. „Čiže v tomto scenári by sme mali incidenciu, teda počet nových reportovaných prípadov pozitívnych PCR testov, iba 664 na stotisíc obyvateľov, nie 1 052,” dodal matematik. V prípade 60-percentnej zaočkovanosti, ako majú napríklad v Českej republike či Rakúsku, ležalo by v nemocniciach len približne 544 ľudí s ochorením COVID-19, čo je približne jedna pätina aktuálneho stavu. Súčasný stav by sme teda pri zachovaní aktuálnych opatrení dosiahli až približne o 32 dní.

Čo sa týka nežiaducich účinkov po očkovaní, vyššia vakcinácia by, samozrejme, viedla aj k vyššiemu počtu závažných nežiadúcich vedľajších účinkov vakcín. Ich počet by sa zvýšil z aktuálnych 1 091 na približne 1336, teda asi o 22 %. „Nárast počtu ľudí s nežiadúcimi účinkami by bol teda výrazne menší ako počet ľudí, ktorí by sa vďaka vakcinácii nedostali do nemocnice,” vysvetlil Kollár. Doplnil zároveň, že v tomto odhade pracovali s predpokladom, že by boli u nás aplikované približne rovnaké epidemické opatrenia, ako sme v skutočnosti mali napriek výrazne horšej alebo lepšej epidemickej situácii. Nemožno tiež hovoriť o prípadnom zlepšení či zhoršení v prípade, ak by sme v budúcnosti zaočkovali príslušné percento populácie. „Preto napríklad Rakúsko alebo Česko majú v súčasnosti podobnú incidenciu ako Slovensko, napriek vyššej zaočkovanosti. Súčasná pandemická vlna u nich začala skôr a rástla pomalšie napriek tomu, že ich opatrenia boli miernejšie. Efekt nižších príjmov do nemocníc ako u nás však vidíme u oboch našich susedov,” dodal na záver.

(sita)