Lídri svetových veľmocí na medzinárodnej konferencii o Líbyi, vyzvali Tripolis na usporiadanie „slobodných a dôveryhodných“ volieb prezidenta a parlamentu, a to v termíne od 24. decembra, na ktorý je naplánované prvé kolo prezidentských volieb.

Uvádzajú to v spoločnom vyhlásení zverejnenom po konferencii, ktorej hostiteľom bol francúzsky prezident Emmanuel Macron, píše agentúra AFP. Zároveň pohrozili sankciami zo strany OSN tým, ktorí by sa hladký priebeh líbyjských volieb pokúsili narušiť.

Lídri vo vyhlásení zdôraznili „dôležitosť toho, aby sa všetky zainteresované strany rozhodne zmobilizovali“ v snahe „usporiadať 24. decembra slobodné, inkluzívne a dôveryhodné“ voľby.

Prezidentské aj parlamentné voľby sa podľa plánu vypracovaného pod záštitou OSN mali pôvodne konať v rovnaký deň, a to 24. decembra. Konanie parlamentných volieb však napokon presunuli na polovicu februára, keď by sa malo uskutočniť aj prípadné druhé kolo prezidentských volieb, približuje agentúra DPA.

Macron v piatok tiež uviedol, že sa musí začať odchod žoldnierov z Líbye. „Musí sa zrealizovať plán odchodu žoldnierov. Rusko a Turecko musia bezodkladne stiahnuť svojich žoldnierov,“ vyhlásil. Macron v tomto smere označil za „prvý krok“ oznámenie, ktoré krátko pred parížskou konferenciou zverejnili sily lojálne líbyjskému poľnému maršalovi Chalífovi Haftarovi. Tie informovali, že zhruba 300 ich žoldnierov opustí „na žiadosť Francúzska“ Líbyu.

„Toto je len začiatok, ale nevyhnutý začiatok, ktorý konečne dodáva dôveryhodnosť procesu, o ktorom sme už tak dlho hovorili,“ uviedol francúzsky prezident.

Podľa odhadov OSN je v Líbyi nasadených 20.000 žoldnierov a zahraničných bojovníkov vrátane príslušníkov ruskej polovojenskej organizácie známej ako Wagnerova skupina a bojovníkov zo Sudánu, Čadu či Sýrie.

Nezávislá vyšetrovacia misia OSN v októbri zverejnila správu, podľa ktorej všetky strany konfliktu v Líbyi porušovali medzinárodné humanitárne právo, pričom niektoré z nich spáchali vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti vrátane verbovania detských vojakov.

Líbyu zachvátil chaos po povstaní podporenom Severoatlantickou alianciou v roku 2011, počas ktorého zvrhli a neskôr zabili dlhoročného diktátora Muammara Kaddáfího.

Krajina sa v posledných rokoch rozdelila medzi súperiace vlády sídliace na východe a západe, ktoré podporovali rôzne ozbrojené skupiny a zahraničné vlády. Haftara, ktorého kritici vinili zo snahy nastoliť v Líbyi vojenskú diktatúru, vojensky podporovali Spojené arabské emiráty, Rusko, Egypt a Francúzsko, zatiaľ čo Turecko poskytovalo vojenskú pomoc medzinárodne uznávanej vláde v Tripolise.

V marci tohto roka sa moci – na základe októbrového prímeria medzi súperiacimi frakciami – ujala nová dočasná vláda národnej jednoty, ktorá má doviesť Líbyu k parlamentným a prezidentským voľbám. V pondelok v krajine spustili registráciu kandidátov do decembrových prezidentských volieb. Medzi oboma súperiacimi tábormi však medzičasom opäť vypukli spory, a tak nie je jasné, či jednotlivé strany výsledky volieb budú rešpektovať.

(tasr)