Budaj rokoval o klimatickej kríze či odlesňovaní s predstaviteľmi OSN a EÚ. Medzi témami bolo aj zastavenie odlesňovania.

Klimatická kríza, zastavenie odlesňovania, znižovanie emisií skleníkových plynov a prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo. Aj to boli témy bilaterálnych rokovaní šéfa envirorezortu Jána Budaja (OĽANO) s predstaviteľmi OSN a Európskej únie (EÚ) na klimatickom samite v škótskom Glasgowe. Informovalo o tom tlačové oddelenie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR.

Minister diskutoval s výkonnou tajomníčkou Rámcového dohovoru OSN pre zmenu klímy Patriciou Espinosa. Hlavnou témou rokovania bola klimatická politika SR a dekarbonizácia slovenského priemyslu. Budaj uistil tajomníčku, že Slovensko chce byť súčasťou prvého klimaticky neutrálneho kontinentu, ktorým chce Európa byť do roku 2050. Bude tiež pomáhať rozvojovým krajinám, aby dosiahli tento cieľ.

„Tento záväzok berieme skutočne vážne a napriek tomu, že SR je jednou z najindustriálnejších krajín EÚ, od roku 1990 sme znížili emisie o 46 percent a už v súčasnosti vyrába 80 percent elektriny nízkouhlíkovo, povedal Budaj. Ministri sa zhodli na tom, že OSN ako nadnárodná autorita by mala zostaviť katalóg dôsledkov globálneho otepľovania. Ten by podľa MŽP uľahčil vyjednávanie o finančných kontribúciách k riešeniu problémov spojených s klimatickou krízou.

Témou rokovania Budaja s podpredsedom Európskej komisie Fransom Timmermansom bolo zastavenie odlesňovania a reforma národných parkov. Minister informoval Timmermansa o pripravených systémových zmenách v ochrane lesov a prírody na Slovensku. Krajina podľa Budaja zvádza vlastný boj, v ktorom presadzuje systémové zmeny v ochrane lesov a prírody. „Slovensko potrebuje fungujúce národné parky a tiež moderné poľnohospodárstvo, ktoré chráni prírodu a zabezpečí zdravé potraviny,“ podotkol šéf envirorezortu.

Budaj tiež uviedol, že Slovensko podporuje modernú poľnohospodársku politiku, ktorá vytvára priestor na zlepšenie biodiverzity, medonosné lúky, extenzívnu pastvu v chránených územiach a častejšie striedanie vhodných plodín namiesto monokultúr.

Sériu bilaterálnych stretnutí uzavrel Budaj s poľskou ministerkou pre klímu a životné prostredie Annou Moskwa. Ministri sa zaoberali úlohou uhlia v energetickom mixe jednotlivých krajín. SR nebude používať uhlie na výrobu elektrickej energie od roku 2030, Poľsko 75 percent energie vyrába z tejto suroviny. „Ukončenie ťažby uhlia je kľúčové z hľadiska znižovania emisií skleníkových plynov, prioritou však naďalej zostáva transformácia regiónu Hornej Nitry po zastavení uhoľnej elektrárne v Novákoch. Aby tento proces bol úspešný, musíme správne nastaviť hlavne financovanie transformácie,“ poznamenal Budaj.

(tasr)