Negatívny vplyv má pandémia a nedostatočné zásobovanie, naznačujú prognózy EÚ.

Hospodárstvo EÚ sa z pandemickej recesie zotavuje rýchlejšie, ako sa očakávalo, naznačili jesenné prognózy hospodárskeho rastu, ktoré vo štvrtok zverejnila Európska komisia (EK).

Očakávanú expanziu by mali podľa EK poháňať najmä domáci dopyt a zlepšujúca sa situácia na trhu práce a predpokladané znižovanie úspor by malo prispieť k udržateľnému tempu spotrebiteľských výdavkov.

Implementácia Nástroja obnovy a odolnosti (RRF) začína zohrávať dôležitú úlohu pri podpore súkromných a verejných investícií.

Rast je vystavený novým nepriaznivým vplyvom. Obmedzenia a narušenia dodávateľských a zásobovateľských reťazcov majú negatívny vplyv na výrobu v EÚ. Ceny energií, najmä za zemný plyn, sa po poklese v roku 2020 v poslednom mesiaci prudko zvyšovali a momentálne sú výrazne nad úrovňou spred pandémie. To môže mať nepriaznivý vplyv na spotrebu a investície.

Situácia na trhu práce v EÚ sa výrazne zlepšila, čo možno pripísať uvoľňovaniu obmedzení. V druhom štvrťroku 2021 vytvorilo hospodárstvo EÚ približne 1,5 milióna nových pracovných miest, mnoho pracovníkov ukončilo svoju účasť na programoch na udržanie pracovných miest (kurzarbeit) a znížila sa miera nezamestnanosti. Avšak celkový počet zamestnaných osôb v EÚ je stále o 1 % nižší ako pred pandémiou.

Miera nezamestnanosti v EÚ dosiahla v auguste 6,8 % a počas septembra sa ďalej znižovala.

Z prieskumu zameraného na podniky vyplýva, že sa začína prejavovať nedostatok pracovnej sily, najmä v sektoroch, v ktorých došlo k najväčšiemu nárastu činnosti. Ak bude tento stav pretrvávať, existuje riziko, že to povedie k utlmeniu činnosti a k inflácii v dôsledku tlakov na mzdy.

Jesenné prognózy počítajú s tým, že zamestnanosť v EÚ porastie tohto roku o 0,8 %, v roku 2022 o 1 % a v roku 2023 o 0,6 %. Nezamestnanosť v EÚ podľa odhadov klesne z tohtoročných 7,1 % v roku 2022 na 6,7 % a v roku 2023 na 6,5 %. V eurozóne sa počas uvedených troch rokov počíta s nezamestnanosťou na úrovni 7,9 %, 7,5 % a 7,3 %.

Lepšie vyhliadky rastu poukazujú na to, že deficity v roku 2021 budú nižšie, ako sa očakávalo na jar. Súhrnný deficit v EÚ, ktorý v roku 2020 dosiahol 6,9 % HDP, by sa mal v roku 2021 znížiť na 6,6 %.

S pokračujúcim hospodárskym rastom by malo dôjsť k ukončeniu podporných opatrení, v dôsledku čoho sa predpokladá, že súhrnný deficit EÚ sa v roku 2022 zníži o polovicu približne na 3,6 % HDP a v roku 2023 klesne na 2,3 %.

Súhrnný pomer dlhu k HDP, ktorý dosiahol v EÚ približne 92 % (99 % v eurozóne), by sa mal v tomto roku stabilizovať a v roku 2022 začať klesať, pričom v roku 2023 by mal dosiahnuť 89 % HDP (97 % v eurozóne).

Po viacerých rokoch nízkej miery inflácie výrazné obnovenie hospodárskej činnosti v EÚ a vo vyspelých ekonomikách viedlo k jej prudkému nárastu. Medziročná miera inflácie v eurozóne vzrástla z -0,3 % v poslednom štvrťroku 2020 na 2,8 % v treťom štvrťroku 2021. Októbrové hodnoty uvádzajú mieru 4,1 %.

Prudký nárast inflácie je spôsobený najmä zvyšovaním cien energií, no má súvis aj so sériou postpandemických ekonomických úprav.
Očakáva sa, že inflácia v eurozóne dosiahne v roku 2021 svoj vrchol na úrovni 2,4 %, v roku 2022 klesne na 2,2 % a v roku 2023 na 1,4 %. V EÚ by mala inflácia dosiahnuť 2,6 % v roku 2021, 2,5 % v roku 2022 a 1,6 % v roku 2023.

Hoci vplyv pandémie na hospodársku činnosť oslabol, koronavírus sa nepodarilo poraziť a hospodárske oživenie závisí od jeho vývoja v rámci EÚ i mimo nej. Nemožno vylúčiť opätovné zavedenie obmedzení, čo sa odrazí aj na hospodárskej činnosti. Toto riziko je v EÚ vysoké v tých členských štátoch, v ktorých prevláda nízka miera zaočkovanosti.

(tasr)