Svetoví lídri sa na klimatickej konferencii v Glasgowe zaviazali zastaviť do roku 2030 odlesňovanie, signatármi sú aj Brazília a Rusko.Táto iniciatíva bude podporená investíciami vo výške niekoľkých miliónov dolárov, informoval agentúra AFP.

Svetoví lídri sa v rámci tejto iniciatívy na summite COP26 zaviazali k „zastaveniu a zvráteniu odlesňovania a znehodnocovania pôdy“, ako aj k ochrane práv pôvodných domorodých obyvateľov a uznanie ich „role ochrancov lesov“.

Mnohé štúdie totiž preukázali, že najlepším spôsobom, ako chrániť svetové lesy, je zveriť ich do rúk pôvodného miestneho obyvateľstva, ktoré si často z generácie na generáciu predáva poznatky o tom, ako lesy zachovávať.

Podľa britskej vlády bude táto iniciatíva podporená vyše 20 miliardami dolárov a pripojilo sa k nej viac ako 100 svetových lídrov. Na území krajín, ktoré sa k nej pripojili, sa pritom nachádza až 85 percent svetových lesov  vrátane Amazonského pralesa.

Podľa britského premiéra Borisa Johnsona je táto dohoda kľúčová v snahe, aby nárast globálnej teploty neprekročil hranicu 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnou dobou. K tomuto cieľu sa svetoví lídri zaviazali na nedávnom summite skupiny G20 v Ríme.

„Klimatické zmeny a biodiverzita sú dvoma stranami tej istej mince. Takže ochrana našich lesov nie je len správnym krokom v boji proti klimatickým zmenám, ale aj správnym smerom k prosperujúcej budúcnosti pre nás všetkých,“ uviedol Johnson.

Signatármi uvedenej dohody sú aj Brazília a Rusko. Tí boli pre túto iniciatívu vybrané, pretože na ich území dochádza k stále rýchlejšiemu odlesňovanie  rovnako ako aj v USA, Číne, Austrálii a vo Francúzsku, ktoré sa pod dohodu taktiež podpísali.

Environmentálna organizácia Greenpeace však túto iniciatívu kritizuje, pretože podľa nich umožňuje „ďalšie desaťročie odlesňovania“.

Podľa Greenpeace je totiž potrebné, aby bolo chránených 80 percent Amazonského pralesa už do roku 2025. Na tomto mieste totiž stále dochádza ku klčovaniu stromov, za čo mnohí kritizujú brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara. Odlesňovanie, ktoré v Brazílii v roku 2020 prudko stúplo, spôsobilo nárast emisií v tejto juhoamerickej krajine o 9,5 percenta.

(tasr)