Možno tu naozaj máme druhú Gorilu. Tentokrát by ňou však bol nahratý ten, kto nahrával. A tí, ktorí ho v tom podporovali, píše Matej Gašparovič v Štandarde.

Ak sledovanie politikov na poľovníckej chate prebehlo s plným vedomím vyšetrovateľov, že konajú bez povolenia súdu, bol by to škandál. A ak by k dlhodobému a nezákonnému špehovaniu opozičných politikov došlo s vedomím prokuratúry, ktorá v odhalení utajených stretnutí rozpoznala vzácnu korisť, išlo by o pytliactvo štátnych rozmerov.

„Nedá sa nevidieť, že mediálne lukratívne dáta z vyšetrovania zverejňujú práve médiá, ktorým šéf špeciálnej prokuratúry Daniel Lipšic ochotne a často dáva rozhovory a sú voči nemu dlhodobo nekritické. (Tím kritickejším neodpovie ani na žiadosť o rozhovor.) A nejde len o osobu špeciálneho prokurátora. Práve tieto médiá následne pomerne často zverejňujú uniknuté informácie z vyšetrovaní pod pôsobnosťou špeciálnej prokuratúry. Nechcem tvrdiť, že to dostávajú „za odmenu“, lebo zaiste ide len o ďalšiu náhodu. Žilinka s Lipšicom by mali okamžite zverejniť všetky informácie súvisiace s tým, ako sa vyšetrovatelia tímu Očistec dostali k záznamom, kedy a kto ich o tom informoval, odkedy vedeli, že daný tím okresných policajtov z Nitry odhalil tajné stretnutia politikov. Nezaškodilo by tiež uviesť, či za tie dva mesiace údajného „špehovania pytliakov“, na ktoré sa vzťahovalo povolenie súdu, nahrali aspoň jedno stretnutie naozajstných pytliakov“, konštatuje Matej Gašparovič v Štandarde.

(fan)