Toto nie je Gorila 2, ale nebezpečná hra Lipšicovej prokuratúry. Píše o nahrávkach zo stretávania sa Fica, Kaliňáka, advokáta Paru, Gašparovho syna a Bödörovho otca Jaroslav Daniška v Štandarde.

Táto kauza a Gorila nemajú spoločné takmer nič. To porovnanie vypovedá viac o mentalite novinárov, ako o novej Gorile.

„Z včerajších Aktualít sme sa nedozvedeli nové nič, len sa potvrdilo to, čo všetci dávno vieme. Snaha „odstrihnúť sa“ od Makóa je navyše nedôveryhodná a nevierohodná. Je to vlastne smiešne“, zdôrazňuje Jaroslav Daniška.

„Navyše, problém je opäť aj niekde inde. Ako je možné, že sa takéto nahrávky stále znovu a znovu dostávajú von? S fotkami, videami? Keď sa to dialo za ministrovania Kaliňáka, bol to nástroj policajtov a vyšetrovateľov, ako niečo neututlať, aby vznikol tlak na vyšetrenie. Teraz niečo také nehrozí, kauzy sa nezametajú pod koberec. Cieľ je preto politický. Len a len politický. A to je ten problém. Lipšicova prokuratúra sa správa zbytočne agilne a politicky. Jej cieľom predsa nie je viesť politickú prestrelku s Ficom, jej cieľom je dozorovať vyšetrenie všetkých závažných káuz, ku ktorým má výpovede. Lipšicova prokuratúra bude úspešná, keď budú vinníci prísne odsúdení. Nie keď budú verejne diskreditovaní“, upozorňuje Jaroslav Daniška vo svojom texte v denníku Štandard.

(fan)