Gröhling: Reforma vysokého školstva prinesie kvalitnejšie a otvorenejšie školy, financovanie podľa kvality, funkčné miesta docentov a profesorov, či skrátenie externého štúdia.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR predloží do medzirezortného pripomienkového konania návrh novely vysokoškolského zákona. Na piatkovej tlačovej konferencii to uviedol minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling (SaS).

K novele vysokoškolského zákona prebiehala diskusia rezortu školstva s rektormi a ďalšími aktérmi vo vzdelávaní zhruba rok a pol. „Parlament aktuálne schválil tri kľúčové zákony pre reformu základných a stredných škôl. Všetci však dlhodobo vnímame, že reformy nutne potrebuje aj vysoké školstvo na Slovensku,“ zdôraznil minister školstva. Doplnil, že až 16 percent študentov si pri výbere vysokej školy zvolí radšej štúdium v zahraničí ako na Slovensku. Oproti priemeru Európskej únie a okolitých krajín Slovensko výrazne zaostáva aj v počte patentov na milión obyvateľov a vysoké školy sa v medzinárodných rebríčkoch umiestňujú málo. Reforma vysokého školstva, ktorej základom je novela zákona o vysokých školách, má toto zmeniť.

Reforma prinesie viacero zmien. „Je dôležité, aby slovenské vysoké školy obstáli v konkurencii s európskymi vysokými školami,“ uviedol šéf rezortu školstva.

Nový návrh zákona čerpá zo systémov vysokých škôl vo Francúzsku, Veľkej Británii a najviac zmien bolo inšpirovaných rakúskym systémom vzdelávania. Prvou zásadnou oblasťou, v ktorej sú potrebné zmeny, je spôsob, ako prilákať kvalitnejších odborníkov. Pôjde o takzvané funkčné miesta docentov a profesorov. Vďaka tejto zmene sa dostanú na vysoké školy odborníci zo zahraničia, ktorí budú odovzdávať svoje poznatky študentom. „Dnes, ak by prišiel na Slovensko učiť profesor z Oxfordu, nebol by profesorom. Musel by si prejsť slovenským procesom habilitačného a potom inauguračného konania, aby získal titul slovenského profesora,“ vysvetlil štátny tajomník MŠVVaŠ SR pre vedu, výskum a inovácie Ľudovít Paulis.

Ďalšou zmenou je skrátenie externého štúdia. Zatiaľ čo v zahraničí má denné a externé štúdium rovnakú dĺžku, na Slovensku trvá denné štúdium spravidla päť rokov a externé sedem. Novela zákona skracuje podľa Paulisa externé štúdium na päť rokov.

Výraznou zmenou je tiež financovanie vysokých škôl podľa kvality. Viac financií má získať tá vysoká škola, na ktorej zamestnanci robia kvalitný výskum, napredujú vo svojej oblasti a zároveň tak odovzdávajú najnovšie poznatky z odboru svojim študentom. Novým prvkom financovania sú aj výkonnostné zmluvy. Vďaka nim bude možné vysokú školu lepšie prepojiť s praxou, čím sa zohľadnia potreby trhu práce a pomôže to študentom s výberom povolania, ktoré má dobré uplatnenie. „Výkonnostná zmluva znamená, že vysoká škola podpíše so štátom zmluvu, v ktorej sa zaviažu splniť kritériá kvality, a keď ich splnia, dostanú financie,“ doplnil Paulis.

Zmena financovania čaká aj projekty. Motívom je transparentnejšie hodnotenie, ktoré sa zavedie prostredníctvom medzinárodných expertov a posudkov medzinárodných organizácií. Zjednoduší sa aj uznávanie dokladov. Už nebude potrebné predkladanie potvrdení o oprávnení vzdelávacej inštitúcie poskytovať vysokoškolské vzdelanie v treťom štáte.

Pôvodne pripravovanú novelu zákona začiatkom roka vysoké školy odmietli, považovali ju za snahu o politické ovládnutie vysokého školstva na Slovensku. Viaceré vysoké školy vyhlásili štrajkovú pohotovosť či protest. Následne vznikla pracovnú skupina, ktorej súčasťou boli okrem iného aj zástupcovia Slovenskej rektorskej konferencie, Rady vysokých škôl či Študentskej rady vysokých škôl, s ktorými rezort školstva začal pracovať na novej verzii novely vysokoškolského zákona. Protest proti novele tohto zákona tento týždeň obnovilo opäť vedenie Univerzity Komenského v Bratislave a jej akademický senát. Odmietajú znenie návrhu novely zákona a poukazujú tiež na nedostatočné reflektovanie diskusie so zástupcami vysokoškolského prostredia.

(tasr)