Je na Poľsku, ako odpovie na obavy EÚ v oblasti justície, zhodujú sa slovenskí europoslanci. Viacerí slovenskí europoslanci sa v utorok v Štrasburgu zúčastnili na rozprave s poľským premiérom Mateuszom Morawieckim o spore medzi EÚ a Poľskom súvisiacom s verdiktom poľského ústavného súdu, ktorý neuznal nadradenosť legislatívy EÚ nad národným právom.

Michal Šimečka (PS) vo svojom vystúpení uviedol, že v tomto prípade nejde o filozofickú či právna debatu, ale o snahy poľskej vlády centralizovať moc a prevziať kontrolu nad súdmi. Pre TASR povedal, že Morawiecki tento spor skôr vyhrotil, lebo v EP bol provokačný – hovoril, že všetci chcú Poľsku ubližovať a že Únia jeho krajinu „dusí“.

„Neodpovedal na otázku ako chce jeho vláda pokračovať ďalej po rozhodnutí ústavného súdu,“ konštatoval Šimečka. Dodal, že v tejto chvíli je za vyhrocovanie sporu vinná poľská strana a že doteraz to bolo vždy o dialógu. Európska komisia, europarlament aj Rada EÚ už roky vedú dialóg s Varšavou o zmenách v súdnictve, čo však nikam neviedlo. „Dostali sme sa do bodu, keď Poľsko ohrozuje základný princíp EÚ, že európske právo platí všade rovnako.“

Šimečka zdôraznil, že nikto nemá záujem poškodiť Poľsko a je to len predstava poľských ultrakonzervatívcov. „Aj Slovensko si praje, aby silné a demokratické Poľsko bolo jedným z lídrov Európy,“ povedal. Aj ústavné súdy iných krajín mali rozsudky týkajúce sa nadradenosti európskej legislatívy, ale nijaký nespochybnil fakt, že Súdny dvor EÚ nemá autoritu rozhodovať v prípade domácich zákonov. Ak teraz EÚ v tejto veci nič neurobí, európsky projekt sa podľa neho začne rozpadať, lebo aj iné štáty povedia, že netreba rešpektovať spoločnú legislatívu.

Podľa Ivana Štefanca (KDH) Zmluvy o fungovaní EÚ nemožno spochybňovať. To je istota, ktorá členov EÚ spája. Dianie v Poľsku vníma ako precedens do vnútra krajiny. Konštatoval, že poľská vláda je bezradná a nemá odpoveď, ako postupovať ďalej a ako prekonať spor s Bruselom.

„Hovorí, že chce ísť európskou cestou, ktorú ale jedným dychom spochybňuje. Nemožno spochybňovať právny rámec EÚ,“ povedal Štefanec. Rozhodnutie ústavného súdu považuje za spolitizované, aj napriek tomu, že EP dlhodobo poukazuje na to, že poľský justičný systém nie je celkom nezávislý a podlieha politickým tlakom.

„Táto situácia vytvára chaos pre poľských občanov a nejednoznačný rámec pre občanov EÚ, ktorí žijú v Poľsku,“ uviedol. Dodal, že nie je možné, aby zvyšných 26 krajín Únie menilo legislatívu podľa toho, ako si to želá jedna súdna inštitúcia jedného z členov EÚ.

Monika Beňová (Smer-SD) je proti škrteniu finančných príspevkov pre Poľsko, čo žiadali viacerí europoslanci. Podľa nej by to ohrozilo záujmy obyčajných Poliakov a nie vlády. Vystúpenie Morawieckeho v EP sa jej páčilo, hoci Poľsko v tomto spore „nevykročilo pravou nohou“. Odsúdila to, že debata v pléne poukázala na existenciu dvoch táborov, ktoré sa nepočúvajú a nehľadajú kompromis. „Ak by som mala tú moc, tak si sadnime za stôl a diskutujme o tom, kde vznikol problém a čo Poľsku prekáža na prvkoch, ktoré jeho ústavný súd označil za nesúladné s európskou legislatívou,“ uviedla Beňová. Upozornila však, že Poľsko bez problémov prijalo Lisabonskú zmluvu, ukotvujúcu platnosť spoločnej legislatívy a poriadku, na ktorom v súčasnosti stojí EÚ.

Eugen Jurzyca (SaS) konštatoval, že nie je dlhodobo možné nerešpektovať pravidlá EÚ a súčasne byť jej členom. Poslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá) rozhodnutie ústavného súdu spochybňujúce „architektúru EÚ“ vníma ako snahy poľskej vlády o skúšanie limitov Únie a upevňovanie si moci v krajine. „Je jasné, že na dobré slovo je už neskoro. Treba prijať účinné opatrenia v podobe spustenia mechanizmu právneho štátu na zastavenie financovania Poľska z peňazí EÚ, ako aj zastavenie schvaľovacieho procesu pre poľský plán obnovy,“ uviedla.

(tasr, min)