Igor Matovič sa pri rozpočte pasuje do roly striedmeho hospodára. Pritom sám dáva na nezmyselnú očkovaciu lotériu desiatky miliónov. V takejto atmosfére sa tvorí nový rozpočet, ktorý je postavený na peniazoch z Bruselu, vládnych investíciách, ďalšom zadlžovaní a absencii reforiem, píše Jozef Hajko v Štandarde.

„Spoliehať sa na bruselské peniaze je krátkozraké a nebezpečné. Zlyhať nemusia len pre pretrvávajúcu neschopnosť vedieť s nimi nakladať, ale aj z úplne inej príčiny. Veľká časť investícií sa viaže na stavebné aktivity. A tie sú pod tlakom aktuálneho skokového cenového vývoja stavebnín a obmedzených kapacít firiem. Čoskoro prileje do tejto oblasti nepokoj vynárajúca sa energetická kríza. Plánované vládne investície tak vyznievajú ako veľká neistota. Na jednej strane môžu budúci rok výrazne prispieť k rastu slovenskej ekonomiky. Vláda v štátnom rozpočte počíta, že budú mať výrazný podiel na raste hrubého domáceho produktu, ktorý odhadla na niečo vyše štyri percentá. Ak sa to podarí, efekt bude jednorazový. Keď vyprchajú peniaze, investície sa vrátia do normálu.

Na druhej strane, ak sa takýto scenár nenaplní, rast ekonomiky bude chudobný. Ešte viac budú bolieť dlhy, ktoré z roka na rok prudko rastú. Pri stagnujúcom hrubom domácom produkte bude ich podiel prepočítaný na tento ukazovateľ rásť, čo bude znamenať, že Slovensko nielenže nestlačí dlh pod 60 percent HDP, ale uberie sa cestou k ešte vyšším číslam, ktoré sú už skutočne nebezpečné. Stačí pripomenúť, že keď Slovensku povolili v roku 2009 požívať euro, strop na úrovni 60 percent HDP bola jedna z hlavných podmienok. Vtedy sa ani nechyrovalo, že sa raz k nemu priblížime.vAk budeme optimisti a povieme si, že Slovensko dokáže budúci rok minúť päť miliárd eur z Bruselu, predsa sa musíme mať na pozore. Budúci, možno ešte ten ďalší rok môžu tieto peniaze umelo pokopnúť Slovensko ekonomicky dopredu, ale čo potom? A to neotváram otázku, že vypožičané peniaze z fondu obnovy sa v budúcnosti budú musieť nejako vrátiť“, píše v denníku Štandard Jozef Hajko.

(fan)